Sonja Stickler kreslí nahotu - nehotu ľudského tela. Leží, chúli sa, sníva, oblieka sa, vyzlieka. Jednoducho je. Nepokúša sa byť ničím iným, akoby ho nesledovalo ani oko maliarky.
Sonja už vyše dvadsať rokov cestuje do juhovýchodnej Ázie a Južnej Ameriky. Maľuje, ale oveľa intímnejšie, plné divokej a prostej krásy sú jej kresby aktov. Postupne stratili všetku akademickosť a vylúplo sa z nich nahé telo s nesmiernym množstvom komunikačných systémov. Telo, ktoré má svoje práva, zaznamenáva všetko, čo sa okolo neho deje, aj to, čo s ním robíme my.
Napriek mnohým jazykom, ktorými hovorí, zostáva tajomné. Je ako kameň Rosetta pre toho, kto z neho dokáže čítať. Je živým záznamom života daného, strateného, dúfajúceho, zahojeného. Koža si pamätá, kĺby si pamätajú, kosti si pamätajú aj ten malý malíček si pamätá. Lebo telo je formou ducha. Ak to svoje či to niekoho druhého nedbalo vypustíme z rúk, nastane tragédia zanikajúcej hviezdy. V inej slnečnej sústave prebehla už dávno, ale my sme si ju povšimli až teraz. A pravda oneskoreného svetla bolí.
To všetko dokážu porozprávať kresby jednej Rakúšanky.
Autor: Ada Jung