BRATISLAVA. Nie je náhoda, že americký spevák, gitarista a skladateľ Jack White sa ocitol vo filme It Might Get Loud vedľa gitarových titanov, akými sú The Edge a Jimmy Page. Aktuálny dokument predstavuje tri rôzne generácie inovátorov tohto remesla. Page zastupuje tú najstaršiu, The Edge 80. a 90. roky, White súčasnosť.
Na jeho mieste by mohol byť napríklad Josh Homme z Queens Of The Stone Age alebo Johnny Greenwood z Radiohead, no ani jeden z nich neurobil toľko, čo práve tento 34-ročný muž.
Renesančná postavaJeho meno u nás nie je príliš známe. Do stredného prúdu v podstate nakukol iba zopárkrát, keď spolu so soulovou divou Aliciou Keys nahral duet Another Way To Die pre poslednú bondovku Quantum of Solace. Staršie ročníky si ho zas mohli všimnúť vo koncertnom filme Shine A Light od Rolling Stones, v ktorom si vystrihol duet s Mickom Jaggerom.
White je renesančným človekom súčasnej hudobnej scény. Nielenže koncertuje, nahráva a skladá, ale je zároveň propagátorom klasických platní, šéfom svojho vydavateľstva Third Man Records a veľkým fanúšikom vedy, presnejšie vynálezcu Nikolu Teslu.
No predovšetkým si pozornosť zaslúžil tým, že prišiel s hudbou, aká tu predtým nebola. Do ankety magazínu Uncut, ktorý tento mesiac zvolil 150 najlepších albumov rokov 2000 až 2009, sa dostalo až sedem platní, pod ktorými je napísané práve jeho meno.
V skupine White Stripes, kde hrá spolu s Meg Whiteovou, postavil hudbu na dogme, podľa ktorej sa pesničky sa dajú hrať v minimálnej zostave, no s veľkým účinkom. Kto kedy videl stáť na pódiu iba gitaristu s bubeníčkou (!), ktorí sa prehryzávajú repertoárom vlastných piesní a coververzií, odkazujúcim na starých bluesových a folkových majstrov?
Mesto garážovej hudby„Keď hráte blues, nemôžete stúpiť vedľa," hovorí tento hudobník, ktorý sa na rozdiel od väčšiny svojich generačných kolegov zaľúbil do starej bluesovej hudby. O jeho rodnom Detroite sa vždy hovorilo ako meste, kde sa hrá garážový rock. V šesťdesiatych rokoch odtiaľ vyšli The Stooges s Iggym Popom alebo gangsterskí MC5. Tí vo svojej hudbe vlastne zhmotnili drsné podmienky v meste, ktorého jedinou obživou je dodnes miestna automobilka.
Od tých čias sa tam vraj toho veľa nezmenilo. White len nadviazal na tradíciu s tým, že do hudby vniesol aj trochu estetiky a výtvarného umenia. Dvojica White Stripes vystupovala zásadne v bielej a červenej farbe, ktoré zároveň sprevádzali všetky obaly platní.
Rodinná pauzaSkupina sa presadila začiatkom nového tisícročia s nahrávkou White Blood Cells. Tú kritici Uncutu dnes zvolili najlepší album desaťročia. Keď si Jack a Meg, inak bývalí manželia, ktorí o sebe médiám tvrdili, že sú súrodenci, dali pauzu, White založil so svojím kamarátom a hudobníkom Brendanom Bensonom kapelu The Raconteurs.
Štvorica v podstate popierala dogmatickosť White Stripes, no podarilo sa jej natočiť dva slušné albumy, z ktorých hlavne debut Broken Boy Soldiers patrí k najlepším nahrávkam nového tisícročia.
Kam povedú jeho ďalšie kroky? Dnes obchádza svet s novou kapelu Dead Wheather, kde hrá pre zmenu na bicie, ale zvuk je stále typicky „whiteovský". Hovorí sa aj o znovuzrodení kapely The White Stripes, ale zatiaľ ide iba o špekulácie. No za desať rokov jej kapelník toho stihol dosť.
