Začlenenie diel generačne a programovo odlišných umelcov, vyjadrujúcich poctu vystavujúcemu sochárovi, je aj formou dialógu a konfrontácie.
KOŠICE. Krátky film z roku 1967 predstavuje Košice ako rapídne sa rozrastajúcu priemyselnú metropolu východného Slovenska. Po panoráme na mesto, jeho majestátnu katedrálu, hlavnú ulicu, na ktorej ešte v tom čase jazdili električky a autá a po záberoch z výrobných hál východoslovenských železiarní vidíme húf detí hrajúcich sa pri fontáne medzi čerstvo postavenými panelákmi.
Autorom sochy v strede fontány je Ján Mathé (1922), jeden z najvýraznejších predstaviteľov slovenského sochárstva 2. polovice 20. storočia. Film Antona Čierneho spolu s ďalšími siedmimi poctami Jánovi Mathému je súčasťou reprezentatívnej výstavy, ktorá pod názvom Ján Mathé - Hľadač dobra je do 6. decembra vo Východoslovenskej galérii v Košiciach.
Nie chronológia, ale tematické celky
Výstava, navrhnutá kurátorom Richardom Gregorom (v sekcii kresieb mu asistovala Gabriela Marhevská), mapuje Mathého tvorbu od konca 50. rokov minulého storočia. Nesleduje chronologickú líniu, príznačnú pre veľké retrospektívy, ale stavia na tematické celky.
Vydareným úvodom je prezentácia Mathého početných realizácií vo verejnom priestore, vďaka ktorým sa autor stal neoddeliteľnou súčasťou Košíc, predovšetkým ich sídliskovej (ne)architektúry. Jeho štylizované, silne abstrahované plastiky tvoria akýsi nadčasový a humanistický protipól nehumánnej a ideológiou presýtenej urbanizácie, do ktorej sú zasadené.
Mathého tvorba sa sústreďuje okolo bytostných tém súvisiacich s človekom, ako láska, zrod života, medziľudské vzťahy, samota, viera či rodina. Jeho vizuálny jazyk sa opiera o elementárne formy zakotvené v ľudskej postave, dokonca v ľudskej anatómii, ako je to možné vidieť na malých objektoch-kostiach.
Obdivuhodná je umelcova snaha dopracovať sa prostredníctvom redukcie k čistej harmonickej forme, ako je to napríklad v diele Plod života, ktoré je v dvoch prevedeniach umiestnené na začiatku i na konci výstavy. Táto dramaturgická slučka šikovne akcentuje Mathého až meditatívne a cyklické rozvíjanie uvedených tém a zároveň prostredníctvom pohybu diváka po výstave priestorovo reflektuje jeho záľubu v oblých tvaroch ako kruh, guľa, ovál či špirála.
Pocta ôsmich
Okrem návrhov a modelov pre exteriérové realizácie sú na výstave prezentované Mathého komorné plastiky, kresby, náčrty, fotografie a portrétne busty, ktoré dokazujú jeho sochársku zručnosť aj na poli umeleckého portrétu.
Zaujímavým riešením je začlenenie diel ôsmich slovenských výtvarníkov, pracujúcich aj v médiu sochy (Bartusz, Jankovič, Sikora, Čierny, Záhoranský, Masár, Podprocký a Grolmus), do inštalácie výstavy pod hlavičkou Pocty pre Jána Mathého.
Konfrontácia generačne a programovo odlišných umeleckých pozícií dáva ešte viac vyniknúť špecifikám Mathého tvorby, zároveň vzniká priestor na dialóg o možnostiach a hraniciach sochárskeho umenia.
Autor: Gabriela Kisová
