Raz možno dostane Nobelovu cenu za literatúru, myslia si kritici. Iných cien už má dosť. Dielo Harmónia caelestis bolo o vzťahu k otcovi. Náhodnou vychádzkou do archívu zistil, že človek, ktorému venoval knihu, roky spolupracoval s tajnou políciou. Nasledoval šok a kniha Opravené vydanie, kde sa vypísal zo zrady. Spisovateľ PÉTER ESTERHÁZY prišiel do Bratislavy otvoriť nové kníhkupectvo a predstaviť dva slovenské preklady svojich kníh.
Istý kritik o vás napísal, že napriek smutnému obsahu dokážete knihu napísať až nákazlivo pozitívne. Ako sa to dá?
„Neviem, do akej miery to platí. Skutočnosť je taká, že moja radosť zo života je nezávislá od okolností. To sa, samozrejme, vyvinulo časom. Vždy myslím na to, že ľudská existencia je niečo fantastické. Potom sa azda táto moja radosť zo života odráža aj v knihách."
Máte vraj až perverznú radosť z toho, ak sú vaše vety ťažko preložiteľné do iných jazykov. Svedčí to o jedinečnom štýle, ale nebojíte sa, že na základe nepresného prekladu budete ako autor zle pochopený?
„Nie. A keď sa ma opýtate, prečo sa toho neobávam, poviem, že pre svoju hlúposť (smiech). Nezaoberám sa tým a nemám o tom poňatia. Nemôžem to nijako skontrolovať. Tú vetu som povedal v súvislosti s knihou Žiadne umenie. Občas vidím, že niektoré vety majú význam iba v maďarčine. Je to fajn pocit."
V čom?
„V literatúre nejde iba o myšlienky. Je to komplikovanejšie. Myšlienky musia mať formu, štýl, musia spolu fungovať. A niekedy to všetko funguje iba v jednom jazyku. Je to pekný pocit sledovať, ako to dokonale v tom jazyku do seba zapadá. Potom príde ten menej pekný pocit, keď si spomeniem, čo z toho asi spraví iný jazyk. Ale zase až tak veľmi ma ten preklad netrápi."
Takže radíte čitateľom naučiť sa po maďarsky, aby vás mohli čítať v origináli?
„Učiť sa po maďarsky? Mne sú sny o veľkom Uhorsku cudzie (smiech). To by som najmä tu v Bratislave rád zdôraznil. Preklad je veľmi komplikovaná hra. Ale nie je to vždy tak, že prekladom dielo stráca. Niečo sa stratí, ale niečo aj získate. Som si istý, že slovenský preklad mojej knihy získal akúsi jedinečnú tvár, ktorú mu zaručí iba slovenčina. Nový jazyk dielu niečo dodá. Nie som zástancom nariekajúcich autorov, ktorí tvrdia - och, ako veľmi sa posunul význam mojej knihy, keď ju preložili."
Ale môže sa to stať.
„Áno, to sa stáva. Nejaká slovná hračka je nepreložiteľná. Nie je to iba jazykový, ale aj kultúrny problém. Niečie meno u nás znamená veľa, tu takmer nič. Historické narážky majú v každej krajine iný význam. Napríklad taký Dunaj. Čo z môjho opisu pochopia Španieli alebo Francúzi v porovnaní s obyvateľmi, ktorých krajinou Dunaj preteká? Aj keď čítate americký román, tak niektoré malé narážky nám, Európanom, unikajú. Dobré knihy majú celistvosť a hlavne dušu. A tá duša jednoducho prerazí aj v priemernom preklade. Stretol som sa už aj so zlými prekladmi, v ktorých duša prerazila."
Skutočne?
„Áno. Práve tým nedorozumením vzniká nový význam. V literatúre je to legitímny postup. Lebo čo znamená niečomu rozumieť? Je to akási hra medzi čitateľom a knihou. Spoločné objavovanie zmyslu knihy. Nie je to o tom, že ja si niečo doma vymyslím a vy to musíte nájsť. Porozumiete len niečomu, a tak je to správne."
Zavolal vám už niekedy prekladateľ, ak niečo nevedel preložiť?
„Áno, samozrejme. To je výhoda žijúcich autorov." (smiech)
Napísali ste dve knihy o matke a dve o otcovi. Bolo to pre rovnováhu, alebo je rodina vždy aktuálnou témou?
„Neviem. Nikdy som si nevšimol, že je tam táto symetria. O rodine som písal dosť. Už pred knihou Žiadne umenie som si povedal, že nebudem písať o rodine. Alebo aspoň nie tak, ako doteraz, a to sa mi podarilo. Rodinný román ako taký je pekný žáner. Má veľa energie. Rodina je terén každému známy. Ale napriek tomu je rodinný román peknou možnosťou inak opísať to, čo každý pozná. Sám žijem vo veľkej rodine, mám troch bratov, štyri deti a historický rodokmeň. Takpovediac poznám štruktúru rodiny, a preto o nej asi tak veľa píšem."
Ako by ste opísali rodinu v čase, keď každé druhé manželstvo stroskotá?
„Nepozerám sa na rodinu ako na niečo nevyhnutne dobré. Môže to byť dobré, ale aj veľa zverstiev pramení z rodiny. Násilie na deťoch, ženách. Neviem si predstaviť život bez rodiny, ale nemyslím si, že rodinu treba chápať ako z podstaty niečo dobré. Keď niekto žije sám, neznamená to, že má automaticky chudobnejší život."
Ani jedna kniha nebude lepšou iba preto, že jej autor je morálne uvedomelý človek, a horšou, ak je autor gaunerom. Vôbec to spolu nesúvisí. Ale pri súčasných autoroch je to háklivá záležitosť.
Nedávno sa diskutovalo o Milanovi Kunderovi, ktorý údajne v mladosti polícii udal emigranta, čo vyvolalo búrlivé diskusie. Do akej miery možno spájať osobný život autora s jeho dielom?
„Ani jedna kniha nebude lepšou iba preto, že jej autor je morálne uvedomelý človek, a horšou, ak je autor gaunerom. Vôbec to spolu nesúvisí. Ale pri súčasných autoroch je to háklivá záležitosť. Nepáčilo sa mi, ako rýchlo mal pri Kunderovi každý hneď názor na vec. Človek by mal byť opatrnejší, kým niekoho odsúdi. Nie je správne argumentovať, že ak je dobrý spisovateľ, všetko ostatné sa prehliada. To máte ako teraz s režisérom Polanským. Takisto neobstojí argument, že robil geniálne filmy. Samozrejme, je to komplikovanejší prípad. Prečo to Švajčiari vyťahujú práve teraz a tak ďalej. Je to skôr problém médií, ktoré sa priam vrhnú na obeť. Pri Kunderovi to bolo rovnaké."
Pri písaní o svojom otcovi ste zažili veľkú osobnú zradu. Viete poradiť, ako v živote zrady prekonať?
„Možno musím použiť veľké slovo - láska. Len ona môže pomôcť prekonať zradu. Ale je komplikovaná tým, že si ju nemôžete vymôcť alebo rozkázať. Je ako vietor a môže ľahko odviať. Ten čin je vo všeobecnosti brutálny a bez lásky pred ním človek stojí sám. Ak má človek lásku v sebe, má šancu to prekonať. Inak je to ťažké. Je ťažké byť racionálny, spravodlivý. Ak sa niečo zlomí, pomáha práve láska. Láska je synonymum zázraku a zázraky sa občas dejú."
A nie je to tak, že po každej ďalšej zrade v živote dokáže človek ľúbiť menej a menej?
„Nepoznáte ženy, ktoré muž podviedol a ony ho predsa ľúbia? A plačú, ak ho dlhšie ako dve hodiny nevidia?"
Vyštudovali ste matematiku a chvíľu aj pracovali ako matematik. Fascinujú vás viac čísla alebo slová?
„Matematika nie je len o číslach. Nebol som matematikom, ktorý by mal tvorivý vzťah k tejto vede. Vždy hovorím, že som matematike inteligentne nerozumel. Rozumiem tomu, čo je v matematike pekné."
A čo to je?
„Všeobecne sa ťažko dá povedať, čo je to krása. Či v literatúre, na žene, na mužovi, alebo na psovi. Štúdiom matematiky som získal iný náhľad. Viem čítať dejiny matematiky, ako sa vyvíjal nejaký problém, až kým ho niekto vyriešil. Otázky matematiky občas majú paralely vo filozofických otázkach."
Literatúra bola kedysi informačným zdrojom, dnes poznáme nové médiá. Mení sa vďaka nim funkcia literatúry?
„Nikdy som ju nevnímal ako informačný zdroj, skôr ako zdroj poznania. Cez knihy vidíme veci, ktoré by sme inak nevnímali. Každá kniha, aj tá horšia, nám ukazuje kúsok sveta. Krásu, bolesť. Odkrýva nám tajomstvá sveta."
Vašu knihu Malá maďarská pornografia charakterizovali ako najlepšiu príručku sexuálnej výchovy. Je to kompliment, alebo ju zle pochopili?
„Je to kompliment a zároveň nedorozumenie, neskutočná hlúposť (smiech). Keby to tak bolo, určite by mala väčší náklad."
V demokracii by sa už nemala stávať podobná zrada medzi otcami a synmi, aká sa stala vám. Dnes už s režimom nemusí nikto tajne spolupracovať. Ste spokojný s demokraciou?
„Zrady prichádzajú a odchádzajú. Demokracia nie je nič statické ani stabilné. Nie je to kreslo, do ktorého si človek sadne a hovie si. Nechcem povedať, že je to boj, lebo to slovo nemám rád, ale je neustále v pohybe. Niekto chce tu viac demokracie, tam menej. Ako povedal Churchill, demokracia nie je bohviečo, ale nič lepšie nemáme. Či v Maďarsku, alebo na Slovensku je určite dosť príkladov, že demokracia nie je až taká lahodná. Nevychutnávame si ju, ale trpíme pod jej okolnosťami. Demokracia ponúka možnosť slobody, a to občas nevidíme. Chcem iba zdôrazniť, že to nie je statický pojem, ale práca pre každého z nás. Demokracia znamená aj veľa zodpovednosti. A niesť zodpovednosť nie je vždy príjemné."
