Heparínový vrah z Havlíčkovho Brodu dostal doživotie. Jeho filmová variácia dnes vstupuje do našich kín. Zdesenie i horor sú zaručené.
Na slovenskej premiére sa po záverečných titulkoch filmu Hodinu nevíš nečakalo dlho. Keď sa v sále zažali svetlá, už sa v publiku živo diskutovalo: Poznáš Fakultnú nemocnicu na Mickiewiczovej v Bratislave? Tam sa to asi nakrúcalo!
Áno, voľným predobrazom tohto filmu bola naozaj skutočná nemocnica a príbeh len tri roky starý. Z Havlíčkovho Brodu sa do celého Česka šírilo meno Petra Zelenku a spolu s ním aj zdesenie, nepokoj, strach. Zelenka sa zamestnal ako sanitár a niekoľko pacientov zabil tým, že im pichal heparín. Doživotie dostal za sedem vrážd a desať pokusov o vraždu. Nie je hrozné už len o tom čítať? Kto sa na príbeh heparínového vraha pôjde pozrieť ešte aj do kina, nič pohodlné by čakať nemal.
Napokon, je to psychotriler.
Ponížené monštrumMladý sanitár v ňom mení tvár niekoľkokrát denne, závisí od toho, pri akej silnej žiarovke sa na neho pozeráte. V jednej chvíli je to chlapec so šarmantným úsmevom, v druhej mu zase postačí len mierne prikrčiť plecia a rázne vykročiť, bohvie, s akým motívom, a už je z neho Nosferatu.
Nad chladnými, nepriateľskými, bezcitnými a stále socialistickými chodbami sa vznáša jednoduché vysvetlenie: ten milý chlapec, celkom ambiciózny, ale nie úplne sebavedomý, bol zrejme obeťou - monštrum v ňom vyvolali doktori, tým, že si ho nevšímali, že ho nedocenili a ponižovali.
Trochu predvídateľné, však? Režisér Dan Svátek síce pracoval s knižkou českého psychiatra, ale toto je naozaj psychotriler, tak nech do hĺbky schádzajú psychodrámy. Tentoraz je dôležitejšie napätie, a s ním sa to vydarilo, ak si odmyslíme zúfalo nedomyslený záver. Nezáleží na tom, že vrah je známy od prvej sekundy, ešte stále možno čakať na spôsob, ako ho odhalia. A ešte stále možno trpieť pri každej injekcii.
Samozrejme, najneznesiteľnejšia je tá, ktorú dostane posledný pacient. Ten, čo sa za hodinu a pol stihol stať dostatočne sympatický, konkrétny, blízky.
Humor či horor?„Tento príbeh, žiaľ, vôbec nie je na smiech," hovoril pred premietaním režisér. „Uvidíte v ňom len dve-tri miesta, kde sa dá zasmiať".
Presnejšie by bolo povedať, že do scenára zakomponoval pár vtipných scén preto, aby si publikom malo čas vydýchnuť. Pretože to nie je ten typ humoru, ktorý by vyplýval z tragédie života. A preto skutočná vážnosť príbehu nie je vo filme samom, ale v tom, čo ho presahuje. Teda v skutočnom živote obetí a ich blízkych.
Aj keď hrá Václav Jiráček v hlavnej úlohe veľmi dobre a spolu s ním aj Zuzana Kronerová a Marko Igonda vo vedľajších, zjednodušené typy postáv a zjednodušená nadutosť a ľahostajnosť doktorov predsa len za sebou ťahá neznesiteľnú frustráciu. To má smrť naozaj také absurdné pravidlá?
Paradoxom aj tohto filmu je, že odpoveď asi naozaj znie: áno. A to je len horor.
Recenzia / film
Hodinu nevíš
(Hodinu nevieš)
ČR, SR, 2009
95 minút
Scenár: Miroslav Skačáni, Dan Svátek
Réžia: Dan Svátek
Kamera: Jakub Šimůnek
Hudba: Varhan Orchestrovič Bauer
Hrajú: Václav Jiráček, Ivan Franěk, Marián Geišberg, Zuzana Kronerová, Marko Igonda a ďalší
Premiéra v SR: dnes
