Jeden z?jeho tvorcov, John Dewey, sa narodil 20. októbra 1859, pred 150 rokmi.
John Dewey
Stará filozofická tradícia však musela preniknúť až do Spojených štátov, aby pre Američanov v typicky „prízemnom“ duchu vznikol filozofický smer, ktorého arbitrom i centrálnym bodom sa stalo konanie človeka a jeho praktický život.
„Aby sme určili význam nejakého pojmu, musíme zohľadniť, aké praktické dôsledky nevyhnutne vyplývajú z jeho pravdivosti. Význam pojmu spočíva v súhrne týchto dôsledkov,“ napísal Charles Sanders Peirce. Svet sa tak zrazu stal takým, ako ho používame. Ba čo viac, zmysel a pravda sa stali funkciou tohto použitia. Napokon, aj sám veľký Wittgenstein – možno najväčší mysliteľ 20. storočia – na sklonku života začal s takouto filozofiou koketovať.
Náboženstvo alebo veda?
John Dewey sa narodil ako tretie zo štyroch detí Archibalda Deweyho, obchodníka so zmiešaným tovarom a jeho ženy Luciny Artemisie. Keďže záľubou otca bolo čítanie kníh, malý John sa k lepšej literatúre dostal už ako dieťa. S americkou viacnárodnosťou sa stretával už odmalička, v susedstve Deweyovcov totiž žili prisťahovalci z Írska či francúzski Kanaďania.
Už ako pätnásťročný začal Dewey navštevovať univerzitu vo Vermonte. Spočiatku ho fascinovala veda, no neskôr ho viac zaujali logika, teológia i etika. Keď ako devätnásťročný na univerzite končil, nebol ešte rozhodnutý pre ďalšiu kariéru. No údajne premýšľal, že by sa stal učiteľom. Nepodarilo sa mu však získať dobré miesto, i keď mu aspoň na chvíľku pomohol bratranec. Neskôr sa John stal súkromným učiteľom, zistil však, že si potrebuje doplniť vzdelanie. Fascinovala ho najmä filozofia.
V druhej polovici 19. storočia sa pod filozofiou v Spojených štátov rozumelo najmä náboženstvom ovplyvnené vyučovanie klasickej nemeckej či ešte staršej filozofie. Dewey nechcel ísť na takúto školu, odpor voči pobožným učiteľom si možno priniesol z domu, kde ho v prís?nom protestantskom duchu vychovávala matka, presvedčená kalvínka.
V februári roku 1876 však vznikla univerzita Johnsa Hopkinsa, ktorá nekládla dôraz na vieru svojich učiteľov. Tu Dewey získal doktorát a odišiel učiť na univerzitu v Michigane. Johna vtedy ešte zaujímalo novohegelovstvo a rozprávanie o ideách.
Každé myslenie je výskum
Alice Chapmanovú stretol Dewey v mestečku Ann Arbor. Nakoniec mu porodila sedem detí a možno aj tu niekde môžeme hľadať Deweyho záujem o výchovu a vzdelávanie. Spolu so ženou vytvorili experimentálny systém vzdelávania, no keď sa jeho ženu pokúsili zo školy vyhodiť, John rezignoval a odišiel učiť do New Yorku.
Začiatkom 20. storočia sa vo svete začala presadzovať moderná veda. Aj keď Husserl neskôr vravel o jej kríze a kríze sveta, Dewey uvidel vo vede novú istotu. Univerzitný profesor sa inšpiroval textami Williama Jamesa, a aj keď ako učiteľ dokázal žiakov uspať, ako filozof vedel formulovať fascinujúce myšlienky.
Tvrdil, že „človek skutočne myslí len vtedy, keď sa stretne s problémom“, a preto zastával názor, že myslenie a naše poznanie sú len nástrojom, ktorým riešime situácie. Táto koncepcia sa neskôr nazvala istou formou pragmatizmu – inštrumentalizmom.
Cieľom však nie je hľadanie dokonalosti či nejakej regulatívnej idey dobra, cieľom takéhoto konania je dozrievanie človeka i spoločnosti. Na to však treba ľudí vhodne vzdelávať.
Ak sa u Kanta každé poznanie začína skúsenosťou, u Deweyho by sa skúsenosťou malo začínať každé vzdelávanie. Nie všetci však súhlasili s Deweyho reformou: mnohým prekážalo, že kládol dôraz na pokusy, experimenty a praktické vzdelávanie a odsúval memorovanie poučiek či z učiteľa urobil sprievodcu namiesto autority.
„Občas hovoríme, akoby originálny výskum bol mimoriadnou výsadou vedcov či prinajmenej ich študentov. Ale predsa každé myslenie je výskum, a každý výskum je prirodzený a originálny,“ tvrdil Dewey. Napokon sa mu však americký školský systém pozmeniť nepodarilo.
Ako zlepšiť demokraciu
Aj keď sa John Dewey preslávil ako učiteľ a prakticky celý produktívny život strávil na rôznych univerzitách, na sklonku života, v tridsiatych rokoch, odišiel do dôchodku. Pravdepodobne len preto, aby mohol viac písať.
Bol však aj jedným z prvých intelektuálov, ktorí varovali pred Hitlerovým nástupom k moci a americkú verejnosť upozornil na možný útok z Japonska. Možno aj vďaka prvej a druhej svetovej vojne veril, že americká demokracia je najlepšia možná forma vlády. Netvrdil však, že je dobrá a chcel ju reformovať. V duchu svojej vlastnej teórie veril, že všetko sa dá dosiahnuť správnou výchovou a vzdelávaním.
