Možno cezeň čosi zbadať, ale možno ním skutočnosť i zahmlievať. Možno sa doň aj celkom vkusne obliecť - dať si igelitové sako, sukňu a hoci aj kravatu. Materiál je to každodenný, všade je ho habadej. Dalo by sa bez neho byť?
Pre banskobystrické Divadlo z Pasáže sa stal viaczmyselným symbolom chráneného územia. To je pojem, ktorý dnes pre mnohých dravcov medzi ľuďmi nemá veľkú cenu. Predstavuje ohrozené miesta, na ktoré by človek mal vstupovať s opatrnosťou, láskou, bázňou a s vedomím, že nie je všemohúci. Hru s názvom Chránené územie naštudoval tím pod vedením režisérky Viery Dubačovej ako svoju 16. inscenáciu. Po prvý raz sa s ňou predstavilo v máji tohto roku na turné v Amerike. Minulý týždeň súbor prišiel aj do Bratislavy.
Krehké predstavenie približuje svet ľudí, ktorí sa nevinne hrajú s otázkou, prečo na svete existujú bariéry. Smelo pracujú práve s tým, čo ich paradoxne v živote najviac obmedzuje. Z úvah a spomienok hercov vznikli mrazivé aj vtipné scénky, ktoré ich charakterizujú v prežívaní i správaní. Telom a srdcom hovoria o tom, čo ich teší, trápi a po čom túžia v realite, ktorej zložitosti sa dá len ťažko rozumieť. Ich výpoveď patrí všetkým.
