Bratislavské Divadlo a.ha pripravilo zaujímavú prehliadku súčasnej tvorby.
BRATISLAVA. Tri hry o moci a jej zneužívaní zazneli v stredu v bratislavskom Divadle a.ha. Boli súčasťou minifestivalu, ktorý uzavrel projekt pod hlavičkou Divadlom zbližujeme Európu. Predstavenia boli plné divákov, hoci mali malú publicitu.
Mydlová opera i lesbičky
Za maďarského dramatika Gyorgya Spiróa, ktorý sa pre chorobu ospravedlnil, hovorila jeho Mydlová opera odvážne pristupujúca k otázkam židovstva. „Mydlo sa vždy varilo z ľudského tuku, lepšie, ak sa s tým zmierite - len si dávajte pozor, aby ste boli na strane tých, čo mydlo varia," radí jedna z postáv. Táto krutá „soap opera" sa hrá denne, lebo taká je povaha človeka, zaznie v produkcii, ktorá dávala vyznieť výnimočne presvedčivému herectvu.
Podvečer patril švédskemu dramatikovi Perovi Olovovi Enquistovi a jeho debutu Noc lesbičiek o neúspešnej hre i manželstve Augusta Strindberga. Enquist ju napísal podľa Strindbergových listov - je v nej plno duchaplných replík, ale aj isté autorské i herecké schémy.
Všade hľadaj ženu
Osobne prítomný Enquist v diskusii zjemnil vyznenie hry pochybnosťami, či skutočne mala Strindbergova žena lesbický vzťah. So slávnym dramatikom má Enquist spoločný literárny talent a národnosť, ale aj komplikované vzťahy so ženami. „Nenazval by som ho mizogýnom, mal len na ženy smolu," tvrdí Enquist o autorovi, ktorý je podľa neho nenapodobiteľný.
Pripomína, že Strindberg napísal na začiatku 80. rokov 19. storočia o vzmáhajúcej sa ženskej emancipácii veľa dobrého, bol za to, aby mali ženy vlastnú pracovňu aj spálňu. Neskôr však, po rôznych skúsenostiach, akoby znenávidel všetkých.
Aj Enquistovi je ženská otázka blízka. „Bol som ženatý s poprednou švédskou feministkou, mal som tieto otázky na kuchynskom stole," smeje sa.
Posledné roky sa venuje skôr písaniu próz, v Bratislave podpisoval Knihu o Blanche a Marii. Jeho verzia príbehov Marie Sklodowskej-Curie a známej „hysterky" Blanche Wittmanovej práve vyšla v slovenčine.
Ako sa dostať na javisko
Večerný seminár kládol aj za asistencie prekladateľov a kritikov otázky, ako sa dobré hry dostanú do repertoárov divadiel.
Enguist opäť prispel osobnou skúsenosťou: „Osem rokov som bol ženatý so šéfkou Kráľovského divadla v Kodani, naučil som sa o mocenských vzťahoch v divadle. Rozhodujú, ktoré hry sa budú hrať." Tvrdí, že niekde je silný riaditeľ, veľmi často si vyberajú aj herecké hviezdy, inokedy zasa režisérska vlna prinesie nové intepretácie klasiky.
Len ak má náhodou moc aj dramaturg, objaví v repertoári aj nemecká či anglická hra. Žiaľ, takmer nikdy nie z východnej či južnej Európy. Enguist autorom radí zistiť si mocenské vzťahy v divadle a zariadiť sa podľa nich. Zrejme to sám dokázal, jeho hry hrajú po celom svete.
