BRATISLAVA. Monsters of Folk. Na prvý pohľad to vyzerá ako preklep. Monsters of Rock je predsa populárnym festivalom, na ktorom vystupujú veľké metalové hviezdy. No v názve Monsters of Folk (MOF) možno vystopovať jasný vtip, aj keď na každom vtipe je niečo z pravdy. V tejto skupine sa totiž stretli štyria najrešpektovanejší pesničkári súčasnej americkej folkrockovej scény.
Conor Oberst a Mike Moggis sú známi predovšetkým z kapely Bright Eyes, bradatý Jim James pôsobí v materskej My Morning Jacket a M. Ward je známym sólistom a producentom, ktorý nahráva aj v duu She and Him.
Na prvý pohľad táto mladá superskupina pripomína projjekty slávnejších kolegov z prelomu 60. a 70. rokov - CSN alebo CSN & Y. V nich sa stretli folkové a rockové hviezdy vtedajších čias ako David Crosby, Graham Nash, Stephen Stills a Neil Young.
Zatiaľ čo CSN sa stali rokmi regulárnou kapelou, známou svojimi nádhernými harmóniami a výnimočnými pesničkami, Monsters of Folk môžeme považovať skôr za príležitostné zoskupenie, ktoré vzniklo na základe priateľstva.
História MOF je však dlhšia, než sa zdá. Po prvý raz sa kvarteto stretlo už v roku 2004, nahralo zopár nápadov a spravilo krátke turné. Nový album však neprišiel hneď, trvalo minimálne štyri roky, kým sa všetci štyria stretli v štúdiu, pretože medzitým sa každý z nich venoval vlastným veciam.
Ak si vypočujete ich rovnomenný album, ktorý vyšiel v septembri na značku Rough Trade (u nás distribuuje Wegart), dá sa presne vystopovať, ktorú pieseň napísal Oberst, James alebo Ward. No každý z nich dal do zvyšných songov kúsok seba. Prekvapí aj fakt, že všetky piesne si štvorica nahrávala sama, bez pomoci štúdiových hudobníkov.
Traja songwriteri síce spadajú do škatuľky alt-country alebo indie-folku, no každý z nich skladá inak. Jim James z My Morning Jacket je viac experimentátor ako M. Ward, ktorý prekopáva klasické korene americkej hudby. A o Oberstovi, ktorému dávnejšie dali nálepku „nového Dylana", sa v americkej tlači píše ako o hovorcovi tejto generácie. Trochu stranou zostáva Mike Moggis, no ten v štúdiu plnil úlohu „dievčaťa pre všetko" - od nahrávania jednotlivých inštrumentálnych partov až po produkciu.
Pätnásť piesní spoločného debutu je akýmsi mixom rozdielnych vízií pesničkárstva. Album určite nie je taký výnimočný ako debut CSN (1969) alebo nasledujúci Deja vu (1970), ktoré dnes patria k základom americkej popmusic. Nahrávky trojice famóznych spevákov a skladateľov Crosby, Stills and Nash aj dnes znejú ako jeden hlas.
No aj nové „folkové monštrá" potvrdili, prečo sa vymykajú z mora iných pesničkárov. Ich pesničky síce neznejú ako jeden muž, ale ako zrelé dielo štyroch muzikantov, ktorým sa vydaril spoločný piknik v štúdiu.
