Majster kat

Hit filmového festivalu z roku 1966 a jeden z najnavštevovanejších filmov v našej histórii.

Vážení čitatelia,

denník SME pre vás pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 60. rokov II. nadväzuje na minuloročný projekt, v rámci ktorého sme vám spolu so Slovenským filmovým ústavom priniesli desať najlepších filmov rokov šesťdesiatych.

Každý týždeň až do konca novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z druhej série klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 3,29 eura. Vo vydavateľstve Petit Press ho ponúkame za zvýhodnenú cenu 2,50 eura. Na týchto stranách Víkendu vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji.

Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.

Rybár Richardus a miestny kat Emil Targo sa stretávajú v boji o krásne ženy a svetové dobro. Spor sa ťahá cez dve generácie. „Odíď, alebo už zomri," kat v podaní Vlada Müllera ponúka svojmu niekdajšiemu priateľovi aj vlastný život, aby bol už pokoj. „Nemôžem zabiť mŕtveho, ty si už zomrel, zomrelo v tebe to najcennejšie. Zomrela v tebe láska," prednáša statočne Štefan Kvietik ako Richardus. Odkazuje mu, že musí ešte veľa trpieť, lebo taká je odmena pre falošných hráčov. Nebojte sa, dobrí zvíťazia.

Paľo Bielik si napísal scenár k filmu sám, no pod pseudonymom, podobne ako to bolo aj v prípade filmov Jánošík či Štyridsaťštyri. Lepší autor by istotne nebol na prekážku aj v rámci zvoleného rozprávkovo-pseudohistorického žánru. Scenár síce Bielikovi celkom nevyšiel, ale zámer prilákať divákov áno.

Súdobý kritik Ján Šuda sa však o filme vyjadril ako o „braku 'šalátového' vydania najpodradnejšieho kalibru", kde dej je len „púhou zámienkou k hromadeniu tých najrozličnejších rekvizít a zvrhlostí, aké sa len môžu zrodiť v ľudskej fantázii".

Majster kat (1966)

Réžia, námet, scenár: Paľo Bielik

Kamera: Vladimír Ješina

Hudba: Tibor Andrašovan

Strih: Maximilián Remeň

Zvuk: Ondrej Polomský

Architekt: Ivan Vaníček

Návrhy kostýmov: Gizela Schmiedová

Vedúci výroby: Pavol Bauma

Hrajú: Vlado Müller, Štefan Kvietik, Emília Vášáryová, Peter Debnár, Jozef Budský, Zuzana Jariabková, Oľga Adamčíková, Eduard Bindas, Daniel Michaelli, František Dibarbora, Ondrej Jariabek, Ivan Krivosudský, Samuel Adamčík, Jozef Adamovič a ďalší

Farba: farebný

Formát: širokouhlý

Minutáž: 105 min.

Distribučná premiéra: 5. 8. 1966

Exteriéry: Bratislava, Stupava, Šúr, Telč

Podľa kritičky Agnešy Kalinovej sa film, ktorý nepozná cit pre mieru ani strach pred smiešnosťou, priblížil k čaru, ale i jednostrannosti naivného umenia. Gýč je ako kat, seká všetko, čo príde.

Ako opisuje teoretička Petra Hanáková, z agresívnej kritiky bol Paľo Bielik zmätený, vnímal ju osobne. Ale čo sa vlastne zlým kritikom nepáčilo na takom čarovnom filme plnom milých Turkov a ešte milších mešťanov žijúcich v ich područí?

„Všetkých, ktorí sa zdráhajú prestúpiť na pravú vieru, obesiť," uvažuje pri dobrom jedle dobyvateľsky Bairakdar. Sám Ali paša v podaní Eduarda Bindasa je však múdrejší, vie, že nenávisť zatemňuje mozog: „Všetkých neobesíš, ani neprerobíš, keby si zo všetkých kresťanov narobil mohamedánov, nemal by na nás kto robiť. Na ľudí treba okrem meča aj rozum."

Ali paša vie, že ak chce vzájomne rozoštvať svojich nepriateľov, žena vykoná viac ako meč.

A čo potom ešte žena s dýkou? Právo ženy na sebaobranu film nespochybňuje, ak sa k ozbrojeným kráskam priblíži niekto bez nehy, istý vlastným životom si byť nemôže. Žeby išlo o protofeministické dielo?

Katova matka síce najprv presviedča svoju nevestu, že sa musí zmieriť s ťaživým ženským osudom, jej syn je vraj dobrý: „Chce ťa, a ty sa odhadzuješ, a potom sa besnie. Ty sa musíš premôcť, bez lásky je to ťažko, viem. Môj starý ma neraz tĺkol, keď som nechcela, povrazom ma priviazal, veru tak, a potom som si privykla," prihovára sa jej láskavo. No aj ona sa neskôr vzoprie násilnému synovi.

To, čo sa nedoriešilo v prvej generácii, si musia odtrpieť deti, vo filme sú totiž krása, dobrota i zloba dedičné. Zo zväzku hrdej Turkyne a statočného rybára sa narodí krásna Agajka, ktorú s trochu tmavším mejkapom stvárnila herečka Emília Vášáryová.

Zloba majstra kata sa zas prevtelí do mentálne zaostalého syna Emila. Zahral ho Peter Debnár, v hlase však spoznávame Mariána Labudu. Emilko, splodený bez lásky, vychovaný bez pekného slova, je úbohou obeťou i neumelým nástrojom spravodlivosti. Aj syn kata potrebuje lásku, aby v dospelosti dokázal odvádzať ľudí na popravisko dôstojne ako do kostola.

Ťažko povedať, či úvahy kňaza (Jozef Budský), že všetko je pominuteľné a že hlupáci pri moci sú horší ako mor, možno považovať za pokus o disent. V každom prípade čas preveril každý naivný pohľad i repliku, a tých nie je vo filme veru málo.

Ako v ňom zaznie, na opakovanie cudzích myšlienok je lacnejšie kúpiť si papagája.

Na filmové nápady to platí dvojnásobne.

Ale tiež platí, že diváckemu vkusu nerozkážete.

Realizmus v kamere je voľbou

Snímka Majster kat je raritou slovenskej kinematografie - na pomedzí historického filmu, rozprávky a exotického veľkofilmu. Pri jej zrode stál za kamerou VLADIMÍR JEŠINA.

Filmová história má sklon stavať vašich kolegov Szomolányiho alebo Luthera do rolí experimentátorov. Ako sa na to pozeráte vy? Považujete sa za realistu?

Szomolányi a Luther sú právom považovaní za priekopníkov slovenskej novej vlny a to najmä preto, že sa výtvarne vedeli stotožniť s novátorským pohľadom režisérov, akými boli Štefan Uher a Juraj Jakubisko. De facto sa to inak ani nedá. Keď máte pri sebe režiséra, ktorý vníma scénu ako realista, potom sa o maximálne realistický prístup musíte usilovať aj vy. Paľo Bielik ma často nazýval svojím tretím okom. Bolo to najmä preto, že som sa vedel prispôsobiť jeho videniu - do maximálnej možnej miery som sa snažil zrealizovať jeho predstavy. Pieseň o sivom holubovi, naopak, pre kameru ponúkala viac voľnosti a hravosti, reflektujúcej bezstarostnosť detí. Je teda zrejmé, že realizmus nie je danosť, realizmus v kamere je voľba.

Aký postup si vyžadovali Bielikove filmy plné hereckých hviezd?

Bielikovmu režijnému naturelu od začiatku vyhovoval širokouhlý film, ktorý spĺňal jeho predstavu nakrúcania výpravných historických scén. Pohyblivú kameru takmer nepotreboval. Vnútorné pnutie si dokázal vybudovať v statickom zábere, striedaním veľkosti záberov, ako aj pohybom hercov.

Majster kat bol na rozdiel od predchádzajúcich Bielikových filmov kritikou považovaný za menej vydarené dielo, vaša kamera však bola oceňovaná. Na čom ste ju založili?

Režijná koncepcia bola postavená na výborných hereckých výkonoch vrátane precíznosti hlasového prejavu. Množstvo nočných scén, žiaľ, neumožňovalo dokonale využiť mimiku hercov. To ma donútilo takmer za pochodu vypracovať techniku nakrúcania nočných záberov za pomoci filtrov, osvetlení, kvalitného materiálu East-man color a pri dennom svetle vytvoriť presvedčivú nočnú atmosféru.

Čím je podľa vás Majster kat zaujímavý pre súčasného diváka?

Na historický film Majster kat sa dnešný divák pozerá už len ako na rozprávku, ale v ňom sa opäť ozýva onen bielikovský vzdor proti utlačovateľom - Turkom, ktorí sa tu kedysi pansky rozťahovali. Neviem, ale možno je to svojím spôsobom ojedinelá obrazová spomienka na tú dobu. Myslím si, že výber do DVD edície si zaslúži už preto, že je vytvorený s poctivou bielikovskou dôkladnosťou.

V 80. rokoch ste si vyskúšali celkom iný žáner, hudobné filmy s Dušanom Rapošom. Akú kameru si vyžadoval tento typ filmu?

Po nečakanom úmrtí Paľa Bielika nebolo pre mňa ľahké naskočiť do rozbehnutého vlaku neustále sa rozvíjajúcej filmovej výroby, kde dominovali mladí tvorcovia. Šťastná náhoda ma však spojila s nadaným režisérom Dušanom Rapošom, s ktorým sme si padli do noty aj po ľudskej stránke. Fontána pre Zuzanu č. 1 nás priviedla k ďalšej spolupráci na filmoch Utekajme, už ide! a Rabaka. Najmä Fontána ma svojím jemným poetickým pátosom presvedčila o tom, že realizmus mojej kamery z doby Paľa Bielika patrí dávnoveku.

Máte pocit, že filmy ako Bathory a Cinka panna v niečom nadväzujú na bielikovskú tradíciu?

Terajšia filmová produkcia to v súčasnej dobe nemá ľahké. Film Slepé lásky, nakrútený s nevidiacimi protagonistami, ma presvedčil o tom, že nové stránky histórie slovenského filmu bude písať s úspechom nová generácia. Porovnávať film Bathory s bielikovskou tradíciou sa však nedá, lebo sa zrodil v celkom inom filmovom svete, v podmienkach, o ktorých sa Bielikovi ani nesnívalo.

Eva Križková

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 9 298
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 724
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 657
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 2 132
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 076
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 538
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 381
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 380
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 208
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 978

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Fotografka z Tour: Sagan má výraznú tvár, je fotogenický. Je to prosto chlap

Češka Markéta Navrátilová bola dlhé roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour de France z motorky.

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Za dva roky dali prácu 80 ľuďom.

AUTO

V garáži opatruje rodinné dedičstvo: Škodu 120 GLS

Najdrahšia verzia škodovky mala ako jediná olejový chladič.

Neprehliadnite tiež

Nové Káčerovo lahodí oku. Pravé dobrodružstvo však neukázalo

Animované seriály za tridsať rokov vyrástli. Musia si to uvedomiť aj disneyovky.

Organizátor Grapu: Zvažovali sme evakuáciu festivalu

Piešťanský festival potrápilo najmä počasie, návštevníci mu vyčítali hygienu a zvuk.