BRATISLAVA.
Neobmedzené Rózsove partnerstvoTaký bol pre mnohých piatkový set skladateľa a basgitaristu Oskara Rózsu, ktorý vystúpil s kombinovanou skupinou, nazvanou Partnership Unlimited. Kombinovanou preto, lebo v nej hrali džezoví hudobníci (bubeník Martin Valihora, klavirista Ondrej Krajňák a americký trubkár Ryan Carniaux) a sekcia z oblasti vážnej hudby: Ladislav Fanzowitz (klavír), Ivan Danko - hoboj a Róbert Lakatoš - viola. Išlo o špeciálny projekt k BJD.
To, že každý jeden hudobník je špička, netreba zdôrazňovať. Dôležité je, že to dokopy znelo skvele, čo pri spájaní džezu a vážnej hudby nebýva pravidlom. Rózsa však vedel, pre koho písal a tak v PKO nezahviezdili len džezmeni (opäť sa ukázalo, že Krajňák je svetová liga), ale aj hobojista a violista. Farby nástrojov sa nádherne dopĺňali aj v tutti pasážach a umožňovali čarovanie s farbami a náladami. Veľmi presvedčivý Rózsov projekt sa vraj nahrá aj na CD. Fajn.
Pán pesničkárTerry Callier vystúpil v sobotu ako druhý v poradí, ale pre mnohých bol šéfom večera. Pán narodený v roku 1945 sa po boome v 70. rokoch už hudbe takmer nevenoval, keď ho objavil DJ Gilles Peterson a britská acidjazzová scéna. Callier má sedemčlennú kapelu zloženú z vynikajúcich hudobníkov bez potreby exhibovať. Zahrali sugestívne pesničky na pomedzí folku, soulu, bluesu a rhythm and blues. Callier je človek, ktorý spája svety - na poslednom albume Hidden Conversations s ním spolupracovala skupina Massive Attack. Nie je konzervatívec ani novátor, ale niečo nad tým a mimo toho. Tak to bolo aj na jeho vystúpení, ktoré si zaslúžilo prvé standing ovations.
Dámske objavyBJD vždy systematicky mapovali scény okolitých krajín a práve od susedov pochádzali dve speváčky. Hlboký dymový alt Rakúšanky Belly Wagner evokuje, že by mohla mať za sebou všeličo. Nie je to žiadna virtuózka, ale opiera sa do toho sugestívne. Bratislavčanov si získala plynulou slovenčinou - narodila sa tu, jej mama je Slovenka.
Mladá Dalma Berger z maďarských Singas Project vyzerá ako sestra Pink, je to chuligánka, chodí ako chalan, spieva so žuvačkou a potom ju lepí na mikrofón, ale má charizmu a so svojim prichrípnutým hlasom robí vážne veci. Jej rovesníci (odhadom 20+) hrajú veľmi pekne a vôbec netreba dodávať „na svoj vek". Dobrý koncert.
Hedlajneri a ostatníV sobotu koncert vrcholil Stevom Gaddom a priateľmi. Gadd je človek, ktorý pred 20-timi rokmi menil poňatia hry na bicích. Dnes hrá usadene, solídne, konzervatívne, Nikam sa nestrká. Na vystúpení hviezdili organista Joey DeFrancesco, gitarista Paul Bollenback a barytónsaxofonista Ronnie Cuber. Konzervatívne, pekné, klubové. Katarzia sa nekonala, zato sálou lietali tony perlivých tónov.
Maria Joao má 53 rokov, nosí dva dievčenské vrkoče, vyzerala ako figúra z ľahko úchylného panoptika, a, čo je pre nás dôležité, spieva s akýmsi maznavým infantilným afektom. Toto už podaktorí (o.i. autor) psychicky nezvládli. Ale určite to bolo dobré.
Dobrá bola aj skupiny Scotta Kinseyho, kde bolo počuť zawinulovskú esenciu. Náročná hudba pulzovala na komplikovaných harmóniách, sólových linkách a etno speve.
No a dobré bolo aj trio kontrabasistu Christiana McBridea. Aj keď si človek môže klásť otázku, prečo sa hráči takéhoto formátu neustále primárne zaoberajú hudbou, ktorá je stará desaťročia. Miles Davis by mu vyčistil žalúdok, keby žil.
