Nie tak dávno len málokto tušil, že Slovenská filharmónia bude oslavovať jubileum v iných priestoroch. Dnes a zajtra je v programe šesťdesiatej sezóny výročný koncert – namiesto tradičnej Reduty v Historickej budove SND.
Áno, je pravda, že práve na tomto mieste 27. októbra 1949 filharmonici odohrali svoj prvý koncert. A tiež v ňom zazneli suita Dolu Váhom od Alexandra Moyzesa a Symfónia č. 8 G dur Antonína Dvořáka. Lenže už onedlho sa orchester sťahoval cez električkovú trať do budovy Reduty. Tá je teraz zavretá a filharmónia sa tlačí v Historickej budove s tromi súbormi Slovenského národného divadla.
Dokedy potrvá čoraz viac avizovaná ako realizovaná rekonštrukcia Reduty (a či tam po jej skončení zostane aj niečo iné ako len kasíno), dnes nevie zaručiť nik.
Ľudovít Rajter, dirigent spomínaného premiérového koncertu, bol noblesný džentlmen zo starej školy. Dožil sa vyše deväťdesiatky, no nie toho, ako sa „jeho“ orchester na začiatku jubilejnej sezóny musí odsťahovať. Nezažil tak už ani to, ako sa program výročných koncertov doplnil o ďalšie dielo, Čajkovského Klavírny koncert č. 2 G dur. Jeho sólistom bude – súčasný generálny riaditeľ filharmónie Marián Lapšanský.
Muž, ktorý vedie filharmóniu od roku 2004, tvrdí, že je súčasťou generácie slávnych interpretov– sólistov ako Peter Toperczer či Magdaléna Hajóssyová, ktorí tam pôsobili v 80. rokoch a veľa tejto inštitúcii priniesli. Aj to je pravda, bol skutočne rešpektovaným klaviristom. Dnes a zajtra uvidíme, či ním stále je. Sme zvedaví.