A predstavoval si ich dialóg: Eric, ty si vždy chcel skúmať podvedomie, vrátiš sa občas aj nad hladinu? Ty, Francois, zmenil si sa? Pascal, ešte stále vybuchuješ pre maličkosti? Si šťastný, ako si vždy chcel?
Nedávno túto nostalgickú pesničku s bohatým textom spievali vo francúzskej verzii súťaže Lyrics. Volá sa Place des grands hommes (pretože tá stretávka bola na Námestí velikánov) a všetci ju poznali. Hoci má už dvadsať rokov. „Zváštne, ako ten jarný súmrak pripomína súmrak spred desiatich rokov," spieva v nej Patrick Bruel. Je to obyčajný popový spevák, ale vystihol to, po čom pátral aj klasik Marcel Proust.
Dotkol sa strateného času.
Autor: kk