Prečo majú dobrodružstvá Asterixa a Obelixa taký ohromný úspech? To keby jeho tvorcovia Uderzo a Goscinny vedeli. O popularitu Francúzska sa starajú komiksové postavičky z Gálie už päťdesiat rokov.
Nie je jasné, koľko behá po Francúzsku psíkov s menom Idefix. Pravdepodobne je ich dosť. Vo francúzštine to znie takmer rovnako, ako keby sme rozprávali o fixnej predstave, ale komiksoví znalci vedia, že Idefix je z Gálie, patrí obrovi Obelixovi a behá a šteká v dedine, kde okrem neho žijú aj iné pozoruhodné mená. Panoramix, Prolix, Alafolix – a Asterix. Je to tak už od roku 1959, keď ilustrátor Albert Uderzo a spisovateľ René Goscinny prerazili na 20. strane časopisu Pilote s prvými Asterixovými dobrodružstvami.
Malí proti veľkým
Nemysleli na to, že meno Asterix spraví z bojovného Gala ozajstnú hviezdu. Pomenovali ho tak preto, aby sa ich dielo dostalo na prvú stranu komiksovej encyklopédie. A uvažovali správne, na prvej strane sú.
Už nie je veľa vymyslených hrdinov, čo by tak ľahko preslávili francúzsku kultúru po svete. Knihy o Asterixovi preložili do sto siedmich jazykov a predalo sa z nich 325 miliónov kusov.
„Stále sa ma pýtajú, ako je možné, že sme mali taký úspech. Sám sa pýtam to isté a odpovedať neviem,“ vravel raz Albert Uderzo pre BBC. „Sú to všetko príbehy o malých, čo sa mstia veľkým. Možno práve s tým sa čitatelia stotožnili. To je jediné vysvetlenie, ktoré mám.“
Tí čitatelia nemajú žiadne vidiny, keď si v kníhkupectve kupujú novú časť a na obálke vidia napísané Uderzo – Goscinny. Nemajú ich, hoci Goscinny nečakane zomrel už v roku 1977 a odvtedy na Asterixovi pracuje už len Uderzo sám. Uderzo si však nevie predstaviť, že by sa pod komiks podpisoval sám. Vraví, že je to vec rešpektu. „Hanbil by som sa, keby som mal jeho meno vynechať. Goscinny bude autorom týchto knižiek, kým bude Asterix žiť.“
Problém je, že fanúšikovia považujú za poslednú naozaj vydarenú časť tú, ktorá sa volá Asterix v Belgicku. No a tá vyšla už v roku 1979, na nej ešte Goscinny robil. Texty, ktoré si Uderzo píše sám, už pre nich nemajú taký vtip, aj preto, že už nie sú také premyslené a zorganizované. Áno, ešte stále sa fantasticky predávajú, ale vraj, čo by sa dnes nepredávalo, keď to má takú super kampaň i tradíciu.
V kine
V deväťdesiatych rokoch vytvorili Francúzi ešte jednu tradíciu. Z komiksu začali robiť celovečerné filmy. Žiadne pitoreskné, šarmantné dielka, rovno veľkofilmy. Christian Clavier urobil z Asterixa, ak máme trochu fantázie, celkom zmyselného muža, a nie veľmi štíhly Obelix je plný nehy, lebo ho hrá nonšalantne Gérard Depardieu.
Keď bolo treba obsadiť femme fatale, ohlásili sa Leatitia Casta aj Monica Belluci. A keď zas nejakého hlúpeho Rimana, k dispozícii boli Roberto Benigni aj Alain Delon. A nezapojili sa len herecké hviezdy. Napríklad hudbu k filmu Asterix a César zložil Jean-Jacques Goldman, skladateľ a spevák s unikátnym postavením vo francúzskom hudobnom svete.
Ak by však bolo treba hodnotiť, filmový Asterix by si toľko obdivu nezaslúžil. Býva v ňom niekoľko duchaplných scén a je zrejmé, že autori scenára majú zmysel pre slovné hračky. Ale okrem toho?
Teda, okrem toho, napríklad Asterix a Obelix: Misia Kleopatra bol v roku 2001 najdrahším filmom francúzskej kinematografie.
Dnes sa o dedičstvo Asterixa a zárobky z neho stará veľké vydavateľstvo Hachette. Práva kúpilo od spoločnosti Albert-René, predal mu ich Uderzo. Nebol to nekonfliktný obchod, pretože nový zamestnávateľ dal výpoveď Uderzovej dcére Sylvii.
Sylvie sa teraz súdi, píše denník Le Figaro, ale Uderzo na jej strane nie je. Rozdelil ich muž – manžel, respektíve zať. Kedysi mu dal Uderzo do daru makety s Asterixovými kresbami a on ich po čase vydražil. A keď mal v roku 2005 na starosti kampaň ku knižke Nebo mu padá na hlavu, bola to to vraj medzinárodná blamáž.
Na parížskej Sorbonne
Tento rok si dal asi Uderzo pozor. Kampaň k najnovšiemu dielu Asterix – Zlatá kniha sa už práve tento týždeň poriadne rozbehla, veď sa oslavuje päťdesiat rokov komiksu. Povedať, že svoju úctu mu prejavili aj muzikáloví umelci, by bolo málo. O Asterixovi sa bude hovoriť aj celkom vážnym tónom, vo štvrtok o ňom budú prednášať na parížskej Sorbonne.
Zajtra: český básnik František Halas
