Po filme štúdií Pixar Hore sa do kín dostáva ďalšia animovaná snímka o priateľstve staršieho muža a dieťaťa.
Pripravte sa na najčudnejší animovaný film, aký ste kedy videli. Mary a Max je prístupný až mládeži od dvanásť rokov, no určený je premýšľajúcim a cítiacim divákom bez ohľadu na vek.
O čom všetkom sa dá robiť film
Podľa skutočného príbehu vznikol film o korešpondenčnom priateľstve austrálskeho dievčatka Mary s obéznym newyorským štyridsiatnikom Maxom. Mary žije s mamou, alkoholičkou a kleptomankou, a s čudáckym otcom na chudobnom predmestí Melbourne.
Max je obézny žid postihnutý Aspergerovým syndrómom, miernejšou formou autizmu. Prejavuje sa uzavretosťou, zníženou schopnosťou komunikovať s inými, dodržiavaním stereotypov, ale aj nezvyčajným tvorivým myslením.
Dá sa o tom spraviť celovečerný film? Adam Elliot, austrálsky scenárista, režisér, výtvarník a animátor, vie, ako na to. Veď všetky jeho predchádzajúce krátke animované filmy vrátane Oscarom oceneného Harvieho Krumpeta akoby boli len štúdiami, prípravou na veľký opus.
Výtvarné poňatie aj animácia sú v zdanlivom rozpore s témou, charaktermi i celkovou pochmúrnou atmosférou. Plastelínová animácia sa netají inšpiráciou dielami Nicka Parka (Wallace & Gromit, Slepačí úlet, Spláchnutý), je však drsnejšia, zámerne nedokonalá, postavy sú viac karikované a dôležitú rolu zohráva farba.
Austrália je v znamení impresionistickej zemitej a pieskovej hnedej, New York je expresionisticky sivý, čierny a biely. V oboch prostrediach žiaria jasnou červenou symbolické detaily (ústa Marinej matky, brmbolec na Maxovej jarmulke).
O čom to celé je?Od Nicka Parka akoby pochádzal i osobitý druh suchého humoru, vnášaný často podružnými figúrkami zvierat (Marin kohút Ethel, desiatky rôznych bizarných úmrtí Maxových rybiek). Ladí s dominujúcim humorom založeným na konfrontácii dvoch zvláštnych druhov videnia sveta. Výtvarné riešenie i animácia sú však vo filme vycizelované, autentické a sugestívne.
Akcií tu nie je veľa, ilustrujú texty listov či nezaujatý komentár rozprávača. Obraz nás zaplavuje mnohými detailmi a odbočeniami do mikrosvetov postáv, ktoré dotvárajú rozprávanie.
Kým Mary vyrastá, dospieva a dozrieva, Max sa len pomaly začína otvárať a zmierovať s nečakaným vzťahom. Obaja zisťujú, že sa v mnohom na seba ponášajú, ľúbia čokoládu a zbierajú figúrky televíznych animovaných hrdinov. Nie je to však idylka - slová a myšlienky, vymieňané prostredníctvom listov, hlboko, osudovo ovplyvňujú oba životy.
O čom to teda celé je? Niektorí tvrdia, že o smútku, estetike ošklivosti, o beznádeji a sentimente. Lenže Elliotovi akoby šlo o pravý opak. Vďaka bizarne poetickému humoru film rozhodne nie je sentimentálny. Iste, pochmúrnosti, škaredosti a beznádeje tu je plná náruč tak ako v skutočnosti.
Ale cez to všetko prenikajú fascinujúca zábavnosť, nadhľad, tolerancia, optimizmus, úsmev a viera, že i ten najosamelejší človek nie je sám a že priateľstvo sa vie uchytiť, vykvitnúť i priniesť plody aj na takých miestach, kde by sme ho nečakali.
