Česko proti Slovensku. Východní Nemci proti západným. Rivalitu nemusíme hľadať iba v športe, niekedy stačia aj televízne súťaže.
BRATISLAVA. Hľadanie speváckeho idolu nie je nová súťaž. V rôznych obmenách existovala ešte aj pred americkými formátmi. Možno sme naozaj súťaživý národ, pretože si radi a cezhranične meriame sily vo všeličom. Televízia Nova pred pár rokmi vytiahla federálny formát súťaže Miss. Špeciálne finále sa volalo Miss desaťročia a bol to jeden z najúspešnejších zábavných programov Novy v danom období. Pekne rozbehnutá je aj federálna Superstar.
Na začiatku boli otázky, ako sa budú vyberať uchádzači tak, aby to bolo spravodlivé. Bude vo finále viac chlapcov? Viac dievčat? Viac zo Slovenska? Viac z Česka? Rovnomerné zastúpenie bolo príjemným prekvapením. Síce po prvom finále vypadli hneď dvaja Slováci, ale tak rozhodli diváci.
Východ alebo západ
Ak sa niekomu výber speváckych hviezd nepozdáva, tak sa mu len ťažko zapáči česko-slovenská novinka. Ale v porovnaní so zahraničím je naša súťaž stále kultivovaná.
V Nemecku sa Superstar tiež teší mimoriadnej diváckej pozornosti. Finálový večer v lete diváci sledovali spoločne v podnikoch alebo v byte s kamarátmi. Prečo porovnanie práve s Nemeckom? Pretože aj Nemci boli históriou rozdelení na dve skupiny a znovuzjednotení. Dodnes sú v krajine citeľné regionálne rozdiely i deľba populácie na „Ossies“ a „Wessies“. Čo je horšie, občas sa vám ktosi posťažuje, že znovuzjednotenie bol omyl a západných Nemcov už nebaví platiť za reformy chudobného východu. Kým u nás máme dva jazyky, jeden hlas, v Nemecku je jazyk jeden, ale hlasov priveľa.
Napriek tomu, že oficiálne by sa nikde rozdiely robiť nemali, Nemci občas diskrimináciu východných finalistov v Superstar prepierali i v bulvárnych médiách. Najviac diskutovanou bola Annemarie Eilfeld z Dessau.
Vnadná blondínka mala byť mrchou série, ale táto škatuľka sa jej nepáčila. Po vyhadzove navštívila redakciu týždenníka SUPERillu, jediného pôvodne východného titulu, ktorý prežil znovuzjednotenie, a vyplakala sa redakcii.
„Viete, boli ku mne nespravodliví. Vždy hodnotili moje oblečenie, to ako vyzerám. Ale o tom som počas šou nikdy nerozhodovala. Raz som si na finálový večer vybrala elegantné dlhé šaty. Krátko pred začiatkom na mňa štylistka ukázala prstom so slovami, že sa mám prezliecť. Obliekla ma do vyzývavých výstrihov a mini. A porota moje vystúpenie potom zhodnotila, že vyzerám lacno,“ odhaľovala zákulisné praktiky šou.
Mala pravdu v tom, že porota nemeckej Superstar bola o urážkach od jedného človeka. Dietera Bohlena. Človeka, ktorý naháňa ixtý návrat, vystupuje v reklame na nízkokalorické maslo a ponižuje finalistov v priamom prenose.
Federálna zábava
„Prečo nemôžem byť iba speváčka? Prečo musím riešiť imidž? Ja žiadny nechcem. Keď sa povie Pink, nikto nerieši, čo má oblečená. Každý si povie, to je tá, čo spieva túto pesničku. Aj ja by som chcela, aby si ma spájali s pesničkami,“ smutne snívala Annemarie. O nej však vedeli, že to je tá z východu a keď už nesúťažila, vraj ju publikom vítalo na prenosoch bučaním a nadávkami.
Buďme preto radi, že u nás je najväčším prehreškom, keď sa Česi urazia na moderátora, ktorý pri spoločnom futbalovom prenose neskrýva radosť zo slovenského gólu. V športe má česko-slovenské zápolenie ešte zopár mínusov, ale federálna zábava nás baví.
Vyhrať by mohol talent. Alebo?
Dva národy, dve krajiny, jeden víťaz. Taká je Československá Superstar. Môže však byť spravodlivá? Najjednoduchšia odpoveď je, že Čechov je jednoducho raz toľko ako Slovákov. Pravdepodobnosť nepustí: víťazom hlasujúcich divákov by mal byť Čech a Slováci vypadnú - spev nespev - skôr.
V semifinálových kolách to bolo jasné. Rovnaký počet vypadával z jednej aj z druhej krajiny. Vo finále to malo vyzerať podobne, teda aspoň v prvých dvoch kolách. Pre Nový Čas to potvrdil PR manažér televízie Nova pre Superstar Adam Kotalík. Hneď po prvom finále v pondelok však vypadli dvaja Slováci. Zmenili sa pravidlá. Tie televízii umožňujú upraviť prakticky všetko, čo jej napadne - ak jej to dovolí zahraničný majiteľ práv k formátu.
Za pochodu alebo nie, v ideálnom svete by vypadávali najslabší bez ohľadu na národ. Rozhoduje však hlas zábavychtivého ľudu. Ostáva dúfať, že postup v karaoke bude podľa uší a nie podľa toho, že Slováci idú do Afriky.
Tomáš Prokopčák
