SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
ŠTYRI PRÍŤAŽLIVÉ VÝSTAVY V NOVÝCH ZÁMKOCH A BRATISLAVE PONÚKAJÚ UCELENÝ OBRAZ O VYŠE POLSTOROČNEJ EXISTENCII VÝTVARNÉHO HNUTIA MADI

Kde sa uhly otvárajú nekonečnu

„MADI, podobne ako iné umelecké hnutia, prešlo cestu troch období - primitívnu, analytickú a syntetickú,“ myslí si jeho zakladateľ, výtvarník a básnik Carmelo Arden Quin. „Mám pocit, že MADI dosahuje v súčasnosti to tretie obdobie, že teraz prišiel jeho .


Z výstavy v Mestskom múzeu.












Lajos Kassák, Maďarsko, 1920.














Carmelo Arden Quin, portrét spred štyroch rokov.














Bolivar (Francúzsko), 1998.



„MADI, podobne ako iné umelecké hnutia, prešlo cestu troch období - primitívnu, analytickú a syntetickú,“ myslí si jeho zakladateľ, výtvarník a básnik Carmelo Arden Quin. „Mám pocit, že MADI dosahuje v súčasnosti to tretie obdobie, že teraz prišiel jeho čas.“ Pravdivosť jeho slov potvrdzuje renesancia hnutia v poslednom desaťročí, ktorá neobišla ani Slovensko - medzinárodný festival „Kassák a MADI dnes“, ktorého súčasťou boli filmové projekcie, konferencia a koncert Hommage `a Kassák, predovšetkým odštartoval štyri výstavy hnutia zastúpeného umelcami trinástich krajín.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvé zmienky o chystanom festivale vyvolávali aj u mnohých renomovaných výtvarníkov či kunsthistorikov prinajmenšom viac či menej zakrývané rozpaky. Problémom nebolo meno niekdajšieho vodcu maďarskej avantgardy, básnika a výtvarníka Lajosa Kassáka, ktorého 115. výročie narodenia sa stalo podnetom usporiadania tohto veľkolepého podujatia, ale pátranie nastalo po obsahu skratky MADI. „Prítomnosť“ Kassáka i fakt, že podujatie organizoval Kultúrny inštitút Maďarskej republiky, viedli (síce vzhľadom na silné konštruktivistické tendencie v maďarskom umení nie celkom, ale predsa len) k trochu falošnej „maďarskej“ stope pri hľadaní koreňov tohto hnutia.

Manifest z Buenos Aires

Bol to totiž práve už citovaný uruguajský rodák Carmelo Arden Quin, avantgardista telom i dušou, ktorý po iniciovaní viacerých umeleckých smerov a časopisov vyrukoval roku 1946 v Buenos Aires s manifestom hnutia, charakterizovaného štyrmi slovami, dešifrujúcimi jeho názov - mobilita, abstrakcia, dimenzia a invencia. Hrdo a vďačne sa pritom hlási k odkazom impresionizmu, surrealizmu, dadaizmu, kubizmu, fauvizmu, futurizmu, konštruktivizmu či ruskému suprematizmu. „Ich predstavitelia nás formovali, ale my sme museli ísť ďalej,“ tvrdí Quin.

Skryť Vypnúť reklamu

Kľúčovou sa stala otázka polygónnosti, mnohouhlovosti, novej dimenzie, ktorá vyviedla maliarstvo zo zovretia pravého uhla. „My sme ostatné uhly nevynašli, ony tu boli, len sme ich využili.“ Prečo sa konštruktivisti tak úzkostlivo pridŕžali štvorca a obdĺžnika, ktorý ich uzatváral do rámca? Quin sa hľadaním odpovede netrápil, on jednoducho použil trojuholník, päťuholník a ďalšie uhly, vypudil tým obraz z rámca a nasmeroval ho k nekonečnosti. „Keď priradíte k sebe napríklad len jeden kruh a jeden trojuholník, dostanete úžasný tvar MADI.“

Plastika sa zasa buduje z prázdnych priestorov, charakterizuje ju členitosť a mobilita a vo všeobecnosti je dielo tvorené v duchu MADI interaktívnym objektom radosti, ktorý sa nielen občas aj skutočne pohybuje, ale predovšetkým rozhýbe pohľad diváka, vzpruží jeho fantáziu a podnieti k radosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Snobi sa prerátali

Tieto a ďalšie Quinove slová mali v minulých dňoch na Slovensku odznieť naživo, no 89-ročný umelec na poslednú chvíľu musel svoju účasť zo zdravotných dôvodov odriecť a návštevníci festivalu v Nových Zámkoch a Bratislave si ich vypočuli len z filmového dokumentu. Aj napriek jeho absencii malo trojdňové podujatie reprezentačnú návštevnosť.

O tú sa však tentoraz zaslúžili predovšetkým zahraniční priaznivci výtvarného umenia. „Bolo úžasné sledovať, ako z vlaku v Nových Zámkoch vystúpilo zo tridsať špičkových maďarských umelcov na čele s Lászlóom Bekem, riaditeľom Ústavu dejín umenia Maďarskej akadémie vied, ale prišli aj jeho kolegovia z Francúzska, Spojených štátov, Španielska, Talianska a ďalších krajín. Predpokladal som, že takéto významné podujatie priláka viac našich ľudí,“ konštatoval Viktor Hulík, šéf Galérie Z. Súvislosť s faktom, že MADI doteraz u nás poznal len zlomok z výtvarníkov a teoretikov, o verejnosti, aj tej znalejšej, ani nehovoriac, je zrejmý. Je zaujímavé, že príliš na tomto stave nezmenila ani výstava členov MADI pred štyrmi rokmi v Lučenci.

Skryť Vypnúť reklamu

A zrejme aj zopár snobov, pravidelne tvoriacich vernisážové publikum, to tentoraz, na svoju škodu, neodhadlo.

Hľadanie styčných bodov

„Hnutie po svojom vzniku v Latinskej Amerike a následnom odchode Quina do Paríža sa v povojnovej ére stalo trochu okrajovou záležitosťou, strácalo sa popri ostatných geometrických tendenciách,“ povedal pre SME historik umenia Gábor Hushegyi. „Aj keď svojím manifestom oslovovalo aj literátov, hudobníkov, tanečníkov či filmárov, jedným z vysvetlení jeho takmer neznámosti u nás je aj to, že na rozdiel od iných výtvarných tendencií, ktoré sa snažili vstúpiť do oficiálneho umeleckého života, MADI si hľadalo cestu skôr cez civilné nadácie. Samozrejme, nie je to najdôležitejšie hnutie v rámci geometrickej abstrakcie, len jedna z pluralitných platforiem.“

Skryť Vypnúť reklamu

V súčasnosti sa množia stretnutia umelcov MADI, organizujú sa výstavy, festivaly, konferencie, po celej Európe vznikajú jeho múzeá. „Po páde železnej opony sa jeho protagonisti snažia mapovať biele miesta v strednej a východnej Európe, a tak je na spomenutých súčasných výstavách zastúpená aj slovenská tvorba - organizátori Zsuzsa Dárdaiová a János Szász Saxon sa rozhodli pre diela Eduarda Antala, Štefana Belohradského, Mariana Drugdu a Viktora Hulíka.“

Už predtým sa na podobných výstavách objavil aj Milan Dobeš, nabudúce možno pribudne ďalší. Pre niekoho poslúži snáď MADI ako inšpirácia a vynasnaží sa medzi jeho predstaviteľov zaradiť, „trafiť“ sa doň. No v súčasnosti, v týchto zlatých časoch hnutia mobility, abstrakcie, dimenzie a invencie, ide najmä o objavovanie a hľadanie umelcov, dnešných i minulých, ktorých tvorba má s ním styčné body.

Skryť Vypnúť reklamu

„Nie som zástancom propagandy, nechcel som, aby sa hnutie opotrebovalo,“ vyslovil kedysi dávno Carmelo Arden Quin svoje želanie. Naplnilo sa mu vrchovato, a „daň“, akou bola naša (česť výnimkám!) nevedomosť o MADI, je v porovnaní s významom jeho vyše polstoročnej existencie skôr komická.

FOTO - MICHEL BARET, TOMÁŠ HULÍK, FERO HORVAT, MADI ART PERIODICAL

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  2. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  3. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  4. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  5. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  6. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  7. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  8. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  9. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 787
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 919
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 304
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 003
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 332
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 574
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 690
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 688
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 569
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 714
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
Odberné miesto na nový koronavírus.
Na NAKA pokračoval aj v piatok výsluch bývalého sudcu Vladimíra Sklenku (na snímke). Nitra, 26. júna 2020.
Autorská strana Samuela Marca

Keď príde šialenec a všetko zmení (píše Samo Marec)

Čo všetko je možné, keď ľudia uveria, že možné je všetko.

Marcelo Bielsa.

Neprehliadnite tiež

Vo veku 86 rokov zomrela beatnická poetka Diane di Prima

Diane di Prima napísala štyri desiatky kníh a jej diela boli preložené do dvadsiatich jazykov.

Ilustračné foto.
Americký novinár a spisovateľ Michael Finkel.
Členky Zohry - prvého ženského orchestra v Afganistane.