SME
Sobota, 13. august, 2022 | Meniny má Ľubomír

Kde sa uhly otvárajú nekonečnu

„MADI, podobne ako iné umelecké hnutia, prešlo cestu troch období - primitívnu, analytickú a syntetickú,“ myslí si jeho zakladateľ, výtvarník a básnik Carmelo Arden Quin. „Mám pocit, že MADI dosahuje v súčasnosti to tretie obdobie, že teraz prišiel jeho .


Z výstavy v Mestskom múzeu.












Lajos Kassák, Maďarsko, 1920.














Carmelo Arden Quin, portrét spred štyroch rokov.














Bolivar (Francúzsko), 1998.



„MADI, podobne ako iné umelecké hnutia, prešlo cestu troch období - primitívnu, analytickú a syntetickú,“ myslí si jeho zakladateľ, výtvarník a básnik Carmelo Arden Quin. „Mám pocit, že MADI dosahuje v súčasnosti to tretie obdobie, že teraz prišiel jeho čas.“ Pravdivosť jeho slov potvrdzuje renesancia hnutia v poslednom desaťročí, ktorá neobišla ani Slovensko - medzinárodný festival „Kassák a MADI dnes“, ktorého súčasťou boli filmové projekcie, konferencia a koncert Hommage `a Kassák, predovšetkým odštartoval štyri výstavy hnutia zastúpeného umelcami trinástich krajín.

SkryťVypnúť reklamu

Prvé zmienky o chystanom festivale vyvolávali aj u mnohých renomovaných výtvarníkov či kunsthistorikov prinajmenšom viac či menej zakrývané rozpaky. Problémom nebolo meno niekdajšieho vodcu maďarskej avantgardy, básnika a výtvarníka Lajosa Kassáka, ktorého 115. výročie narodenia sa stalo podnetom usporiadania tohto veľkolepého podujatia, ale pátranie nastalo po obsahu skratky MADI. „Prítomnosť“ Kassáka i fakt, že podujatie organizoval Kultúrny inštitút Maďarskej republiky, viedli (síce vzhľadom na silné konštruktivistické tendencie v maďarskom umení nie celkom, ale predsa len) k trochu falošnej „maďarskej“ stope pri hľadaní koreňov tohto hnutia.

Manifest z Buenos Aires

Bol to totiž práve už citovaný uruguajský rodák Carmelo Arden Quin, avantgardista telom i dušou, ktorý po iniciovaní viacerých umeleckých smerov a časopisov vyrukoval roku 1946 v Buenos Aires s manifestom hnutia, charakterizovaného štyrmi slovami, dešifrujúcimi jeho názov - mobilita, abstrakcia, dimenzia a invencia. Hrdo a vďačne sa pritom hlási k odkazom impresionizmu, surrealizmu, dadaizmu, kubizmu, fauvizmu, futurizmu, konštruktivizmu či ruskému suprematizmu. „Ich predstavitelia nás formovali, ale my sme museli ísť ďalej,“ tvrdí Quin.

SkryťVypnúť reklamu

Kľúčovou sa stala otázka polygónnosti, mnohouhlovosti, novej dimenzie, ktorá vyviedla maliarstvo zo zovretia pravého uhla. „My sme ostatné uhly nevynašli, ony tu boli, len sme ich využili.“ Prečo sa konštruktivisti tak úzkostlivo pridŕžali štvorca a obdĺžnika, ktorý ich uzatváral do rámca? Quin sa hľadaním odpovede netrápil, on jednoducho použil trojuholník, päťuholník a ďalšie uhly, vypudil tým obraz z rámca a nasmeroval ho k nekonečnosti. „Keď priradíte k sebe napríklad len jeden kruh a jeden trojuholník, dostanete úžasný tvar MADI.“

Plastika sa zasa buduje z prázdnych priestorov, charakterizuje ju členitosť a mobilita a vo všeobecnosti je dielo tvorené v duchu MADI interaktívnym objektom radosti, ktorý sa nielen občas aj skutočne pohybuje, ale predovšetkým rozhýbe pohľad diváka, vzpruží jeho fantáziu a podnieti k radosti.

SkryťVypnúť reklamu

Snobi sa prerátali

Tieto a ďalšie Quinove slová mali v minulých dňoch na Slovensku odznieť naživo, no 89-ročný umelec na poslednú chvíľu musel svoju účasť zo zdravotných dôvodov odriecť a návštevníci festivalu v Nových Zámkoch a Bratislave si ich vypočuli len z filmového dokumentu. Aj napriek jeho absencii malo trojdňové podujatie reprezentačnú návštevnosť.

O tú sa však tentoraz zaslúžili predovšetkým zahraniční priaznivci výtvarného umenia. „Bolo úžasné sledovať, ako z vlaku v Nových Zámkoch vystúpilo zo tridsať špičkových maďarských umelcov na čele s Lászlóom Bekem, riaditeľom Ústavu dejín umenia Maďarskej akadémie vied, ale prišli aj jeho kolegovia z Francúzska, Spojených štátov, Španielska, Talianska a ďalších krajín. Predpokladal som, že takéto významné podujatie priláka viac našich ľudí,“ konštatoval Viktor Hulík, šéf Galérie Z. Súvislosť s faktom, že MADI doteraz u nás poznal len zlomok z výtvarníkov a teoretikov, o verejnosti, aj tej znalejšej, ani nehovoriac, je zrejmý. Je zaujímavé, že príliš na tomto stave nezmenila ani výstava členov MADI pred štyrmi rokmi v Lučenci.

SkryťVypnúť reklamu

A zrejme aj zopár snobov, pravidelne tvoriacich vernisážové publikum, to tentoraz, na svoju škodu, neodhadlo.

Hľadanie styčných bodov

„Hnutie po svojom vzniku v Latinskej Amerike a následnom odchode Quina do Paríža sa v povojnovej ére stalo trochu okrajovou záležitosťou, strácalo sa popri ostatných geometrických tendenciách,“ povedal pre SME historik umenia Gábor Hushegyi. „Aj keď svojím manifestom oslovovalo aj literátov, hudobníkov, tanečníkov či filmárov, jedným z vysvetlení jeho takmer neznámosti u nás je aj to, že na rozdiel od iných výtvarných tendencií, ktoré sa snažili vstúpiť do oficiálneho umeleckého života, MADI si hľadalo cestu skôr cez civilné nadácie. Samozrejme, nie je to najdôležitejšie hnutie v rámci geometrickej abstrakcie, len jedna z pluralitných platforiem.“

SkryťVypnúť reklamu

V súčasnosti sa množia stretnutia umelcov MADI, organizujú sa výstavy, festivaly, konferencie, po celej Európe vznikajú jeho múzeá. „Po páde železnej opony sa jeho protagonisti snažia mapovať biele miesta v strednej a východnej Európe, a tak je na spomenutých súčasných výstavách zastúpená aj slovenská tvorba - organizátori Zsuzsa Dárdaiová a János Szász Saxon sa rozhodli pre diela Eduarda Antala, Štefana Belohradského, Mariana Drugdu a Viktora Hulíka.“

Už predtým sa na podobných výstavách objavil aj Milan Dobeš, nabudúce možno pribudne ďalší. Pre niekoho poslúži snáď MADI ako inšpirácia a vynasnaží sa medzi jeho predstaviteľov zaradiť, „trafiť“ sa doň. No v súčasnosti, v týchto zlatých časoch hnutia mobility, abstrakcie, dimenzie a invencie, ide najmä o objavovanie a hľadanie umelcov, dnešných i minulých, ktorých tvorba má s ním styčné body.

SkryťVypnúť reklamu

„Nie som zástancom propagandy, nechcel som, aby sa hnutie opotrebovalo,“ vyslovil kedysi dávno Carmelo Arden Quin svoje želanie. Naplnilo sa mu vrchovato, a „daň“, akou bola naša (česť výnimkám!) nevedomosť o MADI, je v porovnaní s významom jeho vyše polstoročnej existencie skôr komická.

FOTO - MICHEL BARET, TOMÁŠ HULÍK, FERO HORVAT, MADI ART PERIODICAL

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  8. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 14 823
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 14 764
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 11 797
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 659
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 4 570
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 4 449
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 123
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 558
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Urologička Patrícia Häuserová.

Ochorením trpia častejšie ženy než muži.


8. aug
Otvorenie novej prevádzky rýchleho občerstvenia namiesto McDonald´s v Moskve.

Namiesto Instagramu Rosgram, namiesto Coca-Coly Ivan - čaj… Sankcie nás nezlomia.


9. aug
Bývalý americký prezident Barack Obama.

Obamove pamäte hovoria o lídroch s víziami a uvoľňujú miesto ďalším.


11. aug
Húfnica Zuzana 2.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 11 h

Neprehliadnite tiež

Zomrela herečka Anne Hecheová.

Hecheová bola v kritickom stave od automobilovej nehody.


TASR 21 h
Romanca Purple Hearts je novým hitom Netflixu.

Film Purple Hearts prekonal v sledovanosti aj historicky najdrahší film Netflixu.


12. aug
Robert Roth knižku pokrstil 8. augusta pod modrou oblohou žltým klasom obilia, čiže vo farbách ukrajinskej zástavy.

Múdry slávik prináša rozprávky východného suseda.


11. aug
Hudobník Volodymyr Voyt má 15 bandúr, v Bratislave bude hrať na dvoch z nich.

Banduristov prenasledovali Rusi už za cára, za komunizmu ich rovno strieľali.


12. aug

Blogy SME

  1. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  2. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  3. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  4. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  5. Lórant Kulík: Výstava: Obete komunizmu na Slovensku, Adam Droppa sa stal obeťou kolektivizácie
  6. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariana Zimu (rozhovor)
  7. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  8. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 130 062
  2. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 13 015
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 9 607
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 301
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 834
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 5 738
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 701
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 3 633
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu