Bolo to predvlani, tiež po skončení festivalu Bratislavské jazzové dni. Vtedy tu Chick Corea odohral sólový koncert, teraz privezie dvoch skvelých spoluhráčov.
Ak by niekto hľadal predlohu dokonalého hudobníka, bol by určite jeden z horúcich kandidátov. Je to človek, ktorý búral múry a posúval hranice. Čo je však rovnako dôležité, Chick Corea vždy vedel zapaľovať oheň, infikovať vírusom krásy. S ľahkosťou otváral dvere do priestorov, kde nebolo miesto pre povrchnosť, nekvalitné haraburdie a gýč.
Džez pre ľudí
Presne o týždeň si budeme môcť vypočuť jeho koncert so staronovými spoluhráčmi - basistom Stanley Clarkom a bubeníkom Lennym Whitom.
Milióny ľudí dokázal presvedčiť o tom, že džez - to nie je ťažká a vyčerpávajúca duševná drina, ale hra plná farieb a opojných pocitov. Corea je rozprávkar, ktorý nerobí hudbu pre nejaké uzavreté spoločenstvo zasvätených či pre klub prísnych akademikov. Tóny rozhadzuje plnými priehrštiami ako konfety. Na mnohých sa prilepili tak, že sa stali našou pevnou súčasťou.
Popritom je jeho hudba neskutočne náročná, človek si to však neuvedomí, lebo, skrátka, plynie, prúdi a hladí. Corea je inšpirovaný celým spektrom žánrov. Dôkladne pozná tradíciu, ale neľpie na nej, spoluvytváral jazzrock, dôležitá je preňho španielska a juhoamerická hudba či európska tradícia (špeciálne sa zhliadol v Bélovi Bartókovi).
Muž, ktorý bol pri tom
Narodil sa ako Armando Anthony Corea v roku 1941. Hrať začal v piatich a v devätnástich mal už prvé angažmány. Prvý vlastný album vydal ako 25-ročný a to už mal za sebou spoluprácu s významnými osobnosťami.
Ten pravý angažmán prišiel v roku 1968 - v skupine Milesa Davisa bol pri tom, keď sa tento vizionár zelektrizoval a spoluvytváral žáner, ktorý sa volá fusion (u nás mu hovorili jazzrock).
Tu sa zoznámil s elektrickým klavírom a radosť z nových zvukov ho v podstate nikdy neprešla - neskôr prišli na rad syntetizátory. Svoje akustické projekty strieda s elektrickými (v 80. rokoch Chick Corea Elektric Band), aj keď v posledných rokoch ho to viac ťahá k akustickej hudbe.
Návrat do nekonečna
Skupina Return To Forever bola v 70. rokoch skutočnou rozbuškou. Spolu s Mahavishnu Orchestra, elektrickými projektmi Herbieho Hancocka a skupinou Weather Report hrala hudbu, ktorá bola pre mnohých sound〜trackom života. Dokázali na náročnú produkciu „namotať" ľudí, akí dnes chodia na hiphopové akcie a do housových klubov. Takáto dravosť, priamy ťah, vzrušujúci zvuk a elegantná virtuozita sa len tak nevideli. Skupina Return To Forever prešla niekoľkými zmenami, ale faktom zostáva, že Stanley Clarke a Lenny White patrili medzi jej najvýznamnejších členov.
Power Of Three - tak si trio Corea / Clarke / White hovorí osciluje medzi akustickým a elektrickým zvukom, medzi krehkosťou a „nadupanosťou" to sú všetko polohy Coreovi a spol. blízke.
Usporiadateľská agentúra tvrdí, že obmedzený počet lístkov do sály Incheby je ešte v predaji, rovnako aj na koncert Wayna Shortera, ktorý sa uskutoční deň pred Coreom, 10. novembra.
Autor: Marián Jaslovský
