BRATISLAVA. V Poprade sa v týchto dňoch koná Stredoeurópska hudobná akadémia (MEMA), ktorú zastrešil prestížny pražský festival Struny podzimu. Ako došlo k tomuto spojeniu, vysvetľuje umelecký riaditeľ festivalu Marek Vrabec: „Struny podzimu vyhľadávajú projekty, ktoré sú unikátne a prinášajú do hudobného života nové impulzy. Zistil som, že publikum si často neuvedomuje, že pri tzv. historicky poučenej interpretácii počúva iné nástroje, na ktoré je potrebná iná technika hry a sú v odlišnom ladení,"
Projekt Stredoeurópskej hudobnej akadémie vyvrcholí v sobotu v Poprade. Akadémia, pozostávajúca z kurzov, workshopov, diskusí, koncertov ale i výstavy v nádherných priestoroch novozrekonštruovanej Elektrárne Tatranskej galérie, bola určená mladým inštrumentalistom zo stredoeurópskeho regiónu, ktorí hrajú na moderných nástrojoch.
Informácie ohľadom štýlovej interpretácie hudby starších historických období im sprostredkovávali pedagógovia Oddelenia starej hudby z Konservatorium Wien Privatuniversität. Používanie dobových nástrojov, ladení a interpretačných techník je dnes v časti repertoáru celosvetovo akceptovaným trendom, ktorý sa presadil i vo vzdelávaní, koncertnom živote či nahrávacom priemysle.
„O inú podobu barokovej hudby nie je už väčšinou záujem," charakterizoval situáciu vo svete umelecký vedúci súboru Musica aeterna Peter Zajíček, ktorý momentálne spolupracuje na projekte barokového orchestra v španielskej Granade. Hoci Slovensko má v tejto oblasti i v zahraničí uznávané osobnosti (huslisti Peter Zajíček , Miloš Valent) či súbory ako Musica aeterna alebo Solamente naturali v koncertnom živote i vzdelávaní stále musí veľa doháňať. Jedným z dôvodov je aj konkuriencieschopnosť absolventov našich hudobnovzdelávacích inštitúcií v európskom kontexte. V Čechách možno starú hudbu študovať na Masarykovej univerzite v Brne alebo na Týnskej škole v Prahe.
Podujatie v Poprade uzavrie sobotňajší koncert o 18.00 hod. v Dome kultúry. Jeho názov 415 versus 442! symbolizuje rozdiel medzi historickým a súčasným ladením. V dielach od baroka po skladby Haydna a Dvořáka si poslucháči budú môcť vypočuť moderné nástroje i dobové nástroje v rozličných ladeniach. Ako interpreti sa predstavia umelecký garant podujatia, svetoznámy rakúsky fagotista, dlhoročný člen legendárneho súboru Concentus Musicus Wien a hráč newyorskej Chamber Music Society of Lincoln Center profesor Milan Turković, fagotisti Sergio Azzolini, Daniel Hrinda spolu so súbormi Musica aeterna a Pražská komorná filharmónia.
Rovnaký koncert ako v Poprade zaznie v utorok i na Strunách podzimu, ktoré tento rok hostili umelcov ako Iva Bittová, Heiner Goebbels alebo jazzová diva Cassandra Wilson. A prečo vlastne Poprad a nie napríklad Bratislava? „Poprad má dobrú geografickú dostupnosť a vďaka podpore mesta poskytol vynikajúce podmienky pre pokojnú a tvorivú umeleckú prácu," vysvetlila „excentrické" umiestnenie autorka konceptu projektu Anna Hrindová. Stredoeurópska hudobná akadémie tak priniesla okrem hudobných zážitkov a poznania i inšpirujúcu ukážku „decentralizácie" kultúry.
Autor: Andrej Šuba
