Na Mount Everest sa lezie ťažko, ale v baletnej choreografii Mária Radačovského sa to dá.
Mohol to byť jeden celkom slušný prepadák. Ale vďaka Paľovi Hammelovi a Máriovi Radačovskému nebol. Ak totiž v baletnom predstavení tvorcovia avizujú obrie videoprojekcie i chrámový zbor, natíska sa otázka, kde sa bude vôbec tancovať.
Učiteľka tanca Paľa Hammela musela byť výnimočná žena, ak vďaka nej Hammel nielen vie držať ženy v náručí, ale aj takto dobre skladať hudbu pre balet. Nekonali sa žiadne medulienky, Hammel zložil nádherný základ pre pohybový slovník Mária Radačovského. Hudba a choreografia mali takú expresívnu silu, že je škoda, že si to režisér Patrik Lančarič nevšimol. Inak by totiž predstavenie nepotápal do zbytočnej videoprojekcie.
Nenechať sa ohúriť
Prečo si niektorí režiséri myslia, že balet potrebuje preklad? Ak hučia sanitky a tanečníci zúrivo bojujú, aj dieťa pochopí, že teraz hrajú násilie. No Lančaričovi to nestačilo, a tak sa na obrazovke striedali nápisy Polícia, novinové titulky, zbití ľudia.
Ak režíruje v novej budove SND prvýkrát, je normálne, že ho technické možnosti ohúrili. Ale aj tak si radšej mohol uľaviť doma na playstation a neotravovať diváka svetlami a zdvíhacími plošinami javiska. Autorka tohto textu nie je prudérna, skôr naopak, pohľad na odhalené telo tanečníka považuje za mimoriadny estetický zážitok. Ale obrázky s pornografickými výjavmi nemajú v balete čo hľadať. V projekcii sa objavili opakovane. To nie je rebelantstvo, to je úbohosť. Preto, ak nie ste Lukáš Timulák, radšej projekciu do baletu neťahajte.
Po šikmej plošinke
Nápad s chrámovým zborom však režisérovi vyšiel. Zaň jedno veľké bravo! A druhé bravo za kostýmy. Vďaka nim zbor nepôsobí rušivo. Úžasný je aj nápad s meniacou sa farbou sólistkinej spodničky. Scéna nie je o rekvizitách, ale už o spomínaných technických možnostiach. Kĺzanie po šikmej plošine k Everestu námetovo patrí, aj skákanie z troch „balkónikov" bolo veľkou metaforou.
Choreografia Mária Radačovského bola mimoriadna. Krehké dueto v časti Život takmer rozplakalo a navodilo príjemné zimomriavky. Určite je to aj zásluha Kataríny Košíkovej a Petra Dedinského, ktorým Radačovského pohyb neskutočne sadol.
Rušivo pôsobila akási roztrieštenosť predstavenia - medzi jednotlivými obrazmi boli príliš okaté pauzy. Možno to bolo spôsobené čakaním na techniku, alebo prechodnou nezohranosťou. Balet by mal kĺzať dejom, nie ťažkopádne striedať obrazy. To, že sa nemôže na veľhoru Everest vybrať každý, bude platiť aj o návštevníkoch baletu.
Recenzia / balet
Patrik Lančarič, Mário Radačovský, Pavol Hammel: Everest
Balet SND
Kostýmy: Jana Hurtigová
Scéna: Marek Hollý
Hrajú: Katarína Košíková, Peter Dedinský, Robo Roth
Premiéra: 5. a 6. novembra v Bratislave
