Film Kdopak by se vlka bál má jednoznačných hrdinov, ako to býva v rozprávke. Aj príbeh má zrozumiteľný, ako ho máva rozprávka. A predsa, rozprávka to nie je.
Sú také obdobia, keď dieťa sedí na posteli a celé popoludnie ho nezaujíma nič iné, len kniha. Stále tá istá. Alica v krajine zázrakov, Finist jasný sokol alebo Šibal Emil. Nevie sa presne, čo ho vtedy tak veľmi priťahuje, aký obraz, aké dobrodružstvo, aké tajomstvo, že sa ani nepohne, ale ono už vie.
Strach o láskuVo filme číta Terezka. Ešte nezačala chodiť do školy, takže je to krátka rozprávka. V príbehu o Červenej čiapočke si opatrne ohmatáva, aký môže byť život, keď je v ňom aj nebezpečenstvo. Nebojí sa ho, s hlavnou hrdinkou sa vie celkom stotožniť, aj by vykročila do lesa, pozrela sa vlkovi do očí a spýtala sa: prečo vlastne hryzieš?
Terezka si už predstavuje, ako pôjde v červenej peleríne na karneval, skúša si červené lakovky, ale aby nedošlo k omylu - vie, že Červená čiapočka je rozprávka a že to je svet, z ktorého treba denne vystúpiť. Ešte sa občas spolieha na kúzla, ale už tuší, že v skutočnom svete ju ochráni iba mama a otec.
Silu ich lásky už spoznala, teraz prichádza logické štádium, keď sa začína báť, že ju stratí. To je bolestivé, už aj keď na taký strach nie je dôvod. A Terezka, tá ešte čoskoro zistí, že na to dôvod má.
Vymenená za mimozemšťanaFilm Kdopak by sa vlka bál si do svojho tohtoročného programu vybral festival v Berlíne. Súťažil v sekcii pre deti a mal tam veľký úspech. Novinári zaznamenali, ako sálu počas projekcie premohli emócie a že medzi nimi bol smiech aj plač. Prirodzene, deti sa pozerali na príbeh, ktorý je vybrúsený s nehou a presne, ako taká perlička.
Rovnako veľkým úspechom pritom je, že tento film je aj pre rodičov. Veď o tom, ako sa tento príbeh vyvíja, nerozhoduje Terezka, ale jej mama.
Môže sa uškŕňať alebo rozčuľovať nad tým, že ju vlastné dieťa považuje za nepravú, prípadne vymenenú za mimozemšťanku, ako dieťa sa však správa aj ona.
Je pravda, že Marie Procházková myslí najmä na to, aby bola zápletka jednoznačná a zrozumiteľná pre malých, a preto načrtáva rodinný problém, konkrétne manželský trojuholník, veľmi jednoducho.
Aspoň tí veľkí môžu v prostej nahote vidieť, ako sa správajú.
Keď zhasne lampičkaV rodinnom živote môžu šťastné konce prísť i neprísť, hovorí Procházková vo svojom filme. Nemoralizuje, ani si nevymýšľa strhujúcu akciu či neriešiteľné problémy. Má nenápadnejšie spôsoby, ako dojať, prípadne poriadne tresnúť po hlave.
Vie, kde hľadať čosi intímne a krehké, našla aj detských hercov s veľmi prirodzeným prejavom (Terezku hrá Dorotka Dědková a jej šarmantného a sčítaného kamaráta zo škôlky Matúš Kratina).
Keby bola z jej filmu kniha, nebola by to kniha s jasným poučením na poslednej strane. Lebo veď svet dospelých nemusí byť nevyhnutne svet tých silných a úžasnú silu vyrovnať sa s ním majú aj deti. Akurát, keď im v noci zhasnú lampu, ich dobrodružná povaha trochu stíchne a dúfa, že zlo je ďaleko.
Recenzia / film
Kdopak by se vlka bál
ČR, 2008
90 min
Scenár, réžia, animácie: Marie Procházková
Kamera: Martin Štěpánek
Hudba: Jan. P. Muchow
Hrajú: Dorotka Dědková, Matúš Kratina, Jitka Čvančarová, Pavel Řezníček
Premiéra v SR: 5. novembra
