Košice mi učarovali uličkami okolo hlavného námestia, štýlovými reštauráciami, obchodmi a dielňami remeselníkov. Potešený a povzbudený vybral som sa na ďalší z progresívnych titulov košického divadla: hru významného amerického súčasného dramatika (a herca) Sama Sheparda Vyzerá to ako v raji…, ktorý sa pôvodne volal Pochované dieťa. Aj ním sa košická činohra pod vedením Romana Poláka usiluje získať dôveru náročného diváka.
Shepard využíva indiánsky mýtus a grécku tragédiu, aby vytvoril podobenstvo o neradostnom stave súčasnej Ameriky. Bizarné charaktery v rozloženej rodine na spustnutej farme vedú odcudzené až absurdné dialógy. Otec nespoznáva syna, matka okato podvádza manžela s pastorom, na zadnom dvore zázračne vyrastie kukurica, ktorá tam už tridsať rokov nebola, na mieste, kde patriarcha rodiny Dodge pochoval rodinný hriech. A s ním aj sny a partnerské, rodinné a spoločenské ideály.
Morbídnosť a mystifikácia hry sú vyvažované humorom a iróniou. Shepard zámerne znemožňuje jednoznačný výklad, pohráva sa s divákovým vnímaním, hru musíme vnímať raz v reálnej, raz v symbolickej rovine. Vnuk Vince, ktorého najbližšia rodina spoznáva, až keď sa opitý správa agresívne, môže byť oným dávno pochovaným dieťaťom, ktoré sa vracia, aby zdedilo farmu a pokračovalo v tradícii rodu.
Inscenátorom sa podarilo zachovať zložitú symboliku hry, najmä vďaka sústredenému úsiliu hercov pretlmočiť zmysel textu, čomu napomohlo aj ich typovo presné obsadenie. Vedení k silne štylizovanému prejavu, aký hra vyžaduje a aký sa u nás príliš nepestuje, statočne sa vyrovnali s predlohou, ktorá by bola veľkou výzvou pre ktorékoľvek divadlo. Škoda, že tam, kde mohli, nevystúpili zreteľnejšie komiksové kontúry postáv. Azda strach o publikum prinútil režiséra Kozmenka-Delinde zmierniť ostrosť Shepardových obrazov. Najmä v závere, keď Tilden mal vystupovať po schodisku za svojou matkou s kostrou ich dieťaťa v náručí, kým ona v monológu oslavuje prebudené sily prírody. Scéna, ktorá potvrdzuje odhalenie tajomstva pochovaného dieťaťa.
V tejto inscenácii Halie vyberá z vriec, označených názvom hry Buried Child, bábiky a detské hračky: vhodne postmoderný, ale nie príliš efektívny prvok, ktorý môže divákov zmiasť. Ostáva dúfať, že tí náročnejší dokážu inscenáciu oceniť ako celok; najmä im je vrátane pôvodného názvu i záveru určená. Menej nároční si môžu pozrieť film Čierny jastrab zostrelený so Shepardom v úlohe generála Garrisona.
FOTO - ONDREJ BÉREŠ
Autor: Juraj Šebesta(Autor je teatrológ)
