Preraziť v Amerike a zažiť úspech nebolo pre najslávnejšieho českého režiséra o nič ťažšie ako byť šťastný.
PRAHA, BRATISLAVA. Miloš Forman sa teraz môže veselo hádať o tom, ktorá spomienka na august 1968 je tá pravá. Vtedy mu francúzski kamaráti a filmoví kolegovia pomáhali previezť cez hranice manželku Věru Křesadlovú a štvorročné dvojičky Matěja a Petra. Šoférovali v nervozite, pri ceste už stáli vojaci, nechceli ísť teda ani na záchod, aby sa nezdržovali. Bol to režisér Claude Berri alebo scenárista JeanClaude Carriere, kto sa nakoniec vycikal z okna auta, a potom aj v aute?
Ani Forman, ani Carriere si už nepamätajú, a obaja sa na tom smejú. Úplne veselá historka to však nie je. Najúspešnejší český režisér zostal nakoniec v zahraničí sám, Věra s dvojičkami sa vrátili domov. A to je bolesť, ktorú dodnes nezahojili ani Oscary, ani sláva, ani otvorené hranice.
Zľahka popri nej prechádza dokument Miloš Forman: Co tě nezabije... Nakrútil ho Miloslav Šmídmajer, minulý mesiac ho začali premietať v českých kinách.
O potlačovanej slobode, zničených vzťahoch i strachu z konca musí Miloš Forman stále uvažovať, rozprávať, nakrúcať. Je to zrejmé z jeho filmov i z jeho životopisu, ktorý v knihe Co já vím? strhujúco zbeletrizoval spisovateľ Jan Novák.
Miloslav Šmídmajer mal teda dosť nešťastnú robotu, ak chcel svojím filmom ešte nejako prekvapiť. Nakoniec ním ani neprekvapil, rozhodne však poriadne dojal. Miloš Forman vie, že filmové rozprávanie je zmysluplné vtedy, keď je hlboké a úprimné a on sa toho nebojí, ani ak to má byť rozprávanie o jeho vlastnom živote.
Ktorý je Matěj a ktorý Petr
„Ak si myslíte, že sa Forman nezbavil prízvuku, mali by ste počuť, ako hovoril, keď som ho stretol ja," hovorí na začiatku Šmídmajerovho filmu Michael Douglas, producent filmu Prelet nad kukučím hniezdom. Bolo to v roku 1975, keď sa cudzinec, emigrant presadil.
Socialistická vláda Československa vtedy povolila, aby sa na odovzdávanie Oscarov mohli prísť pozrieť aj dvojičky, vtedy už dvanásťročné. „Nevedel som, ktorý je Matěj a ktorý Petr, vždy som ich málo vídal," úprimne vraví Forman. Oni vtedy ani nevedeli, že ich otec je slávny, a keby to aj vedeli, čo by z toho mali? Tragikomický obraz doplnil samotný oscarový ceremoniál - keď vyhlasovali Formana, dvojičky už na sedadlách spali. „Prespali to. Presrali to. Preto si ma ani nikdy nemohli vážiť," skúšal žartovať.
Jimmy, Andy a šťastie
V dokumente Co tě nezabije rozpráva aj Woody Harrelson, Annette Bening, F. Murray Abraham. Jeden provokoval v Larrym Flyntovi, druhá hrala vo Valmontovi a tretí si za postavu Salieriho v Amadeovi kúpil pekný dom. Forman robil z hercov hviezdy, ale producentov to nie vždy zaujímalo. Pár projektov mu nikdy nedovolili dokončiť a kritické stavy prišli aj s Mužom na Mesiaci. Z príbehu o komikovi Andym Kaufmanovi ho chcel producent Danny DeVitto v podstate vytlačiť. A aj by sa mu to podarilo, keby sa proti tomu nepostavil Jim Carrey, herec v hlavnej úlohe.
Vzápätí sa mu narodili ďalšie dvojičky, už s novou manželkou Martinou, vďačne ich pomenoval Jimmy a Andy. Desaťroční chlapci nerozprávajú po česky, ale spolu s nimi je Miloš Forman, ktorému nacisti zabili otca i mamu, šťastný.
„Snažil som sa to Matějovi a Petrovi vysvetliť," vraví. A stratený čas sa pokúša dobehnúť pri robote. Matěj je výtvarník, Petr divadelný režisér, a tak spolu v Národnom divadle obnovili spomienky zo šesťdesiatych rokov, v muzikáli Dobře placená procházka. Forman z nej mal mimoriadny zážitok a ak sa dajú sny plniť takto, chce snívať ešte viac.
Takže keď vo februári príde film Co tě nezabije do našich kín, uvidíme v ňom možno starnúceho, ale stále nadšeného režiséra. Muža, ktorý dokázal zinscenovať niekoľko veľkolepých očistných okamihov a pokúša sa o ne aj vo svojom vlastnom príbehu.
