S Davidom Lynchom je to ako s časom. Parafrázujúc svätého Augustína, vieme, čo je čas, kým sa nás na to niekto nespýta. Mnohoznačné vzrušuje možnosťou viacerých interpretácií. Ešte vzrušujúcejšie je, ak ponúka aj spôsob (ironickej) hry.
Pri poslednom filme Mulholland Drive je zjavné, že sa Lynch zabáva: elegantne, ako iluzionista v kabaretnej scéne klubu Silencio upozorňuje, že všetko je ilúzia. Ak nesledujete pozorne ruky kúzelníka, neodhalíte jeho trik. Aby ste však zachytili množstvo impulzov, ktoré predvádza vašim zmyslom, musíte zrušiť svoju ustálenú hierarchiu a vnímať všetko rovnobežne - ako široký, obrovský prúd vody, ako psychedelické obrazy.
Čas alebo časopriestor sú hlavnými generátormi zmyslu Mulholland Drive. Slučkami k pochopeniu deja zasa detaily telefónov, popolníkov a šálok, cez ktoré príbeh a postavy prechádzajú do iných priestorov a časov. Sú bodmi, ktoré vysvetľujú zdanlivú nepochopiteľnosť príbehu. Lynch je nekompromisný a vyžaduje koncentrovanú pozornosť a istú úroveň vedomostí. Je podobný Umbertovi Ecovi: používa citácie, odkazy, parafrázuje a paroduje už známe „kultúrne kódy“. Koláž použitá v Mulholland Drive nie je len odkazom na staršie filmy a ich témy, ale najmä na žánre - film noir, nemecký expresionizmus.
Lynchove fleše sú akoby zábleskami pamäti, ktoré sa vynárajú asociatívne, z rôznych kaskád vedomia a podvedomia. Modrý kľúčik je leitmotívom a vysvetľovačom príbehu, v podstate však vôbec nemusel existovať. Takisto modrá skrinka, ktorá k nemu patrí: je prvkom neznáma, záhady a červou dierou do iných, paralelných realít. Ich existencia je pre Lyncha samozrejmosťou a on sa v nich pohybuje elegantne a vášnivo.
Lynch majstrovsky využíva všetky prostriedky a možnosti filmu, najmä jeho vizuálnu stránku. Prelieza našou hlavou vo všetkých smeroch a hĺbkach s ironickým úškrnom, ktorý je nasmerovaný v dvoch smeroch. V jednom na seba (kto by už priznal bezradnosť voči skutočnosti) a v druhom na samotnú hru. Núti k odstupu, zdôrazňuje paradoxy a protiklady, zneisťuje zdanlivo pevné a samozrejmé. V tejto hre paroduje Lynch aj svoju pozíciu.
Mulholland Drive mal byť pôvodne pilotom k seriálu. Jeho prvé dve tretiny sú preto seriálovým rozložením figúrok s príslušnými dejovými motívmi, ktoré sa majú ďalej zauzľovať a vytvárať neprehľadnosť na šachovnici.
Autonehoda v úvode je nedokonanou vraždou, zapríčiňuje stratu pamäti tajomnej Rity (Laura Elena Harringová). V hľadaní identity jej pomáha mladá Betty Elmsová (Naomi Wattsová), ktorá pricestuje k tete Ruth do Hollywoodu na konkurz. Paralelným dejom je príprava nového filmu režiséra Adama Keshera (Justin Theroux) s čiernohumornými obrázkami hollywoodskych praktík. Podobne, ako sa v Lynchovom predchádzajúcom filme Lost Highway mení identita postáv, menia sa v Mulholland Drive mená tých istých postáv. Nie je to nezmyselná zmena, mení sa tým uhol pohľadu a časoslednosť udalostí. Príbeh sa stáča a vytvára Möbiovu pásku, po ktorej prechádzate plynulo a nebadane z vnútornej strany na vonkajšiu a naopak, až pred začiatok bodu, z ktorého ste vyšli. Je to ladný pohyb po dvoch stranách tej istej veci, tej istej skutočnosti. Môžeme ju interpretovať ako príbeh naivnej a dychtivej vidiečanky, zničenej mechanizmom Hollywoodu, ako kompromis konformného režiséra alebo ako záhadu tajomnej Rity. Každý bod je pre jedného koncom a pre druhého začiatkom. Film sa mení na zviera v tvare Möbiovej pásky s chvostom v tlame - ako nekonečný, neustály cyklus zrodu a zániku, ale aj niečo, čo sa samo požiera.
Lynchovo rozprávanie je pomalé, vytvára expresívnu náladu i v inak normálnych situáciách. Spôsob záberu evokuje atmosféru tajomna, ruší tabu a uvoľňuje pudové a erotické.
Podstata iluzionistu spočíva v tom, že nechceme vidieť jeho triky. Chceme vidieť kúzlo. Pri Lynchových filmoch netreba vidieť celé vnútro strojčeka, pretože ani po jeho rozobratí nenájdeme nič, čo by sa približovalo našej každodennej logike. Lynchova logika spôsobuje závrat a my, ak sme vytrhávaní z príjemnej rutiny bežného uvažovania, trpíme. Je to však kúzelný závrat.
Autor: JANA ŽILČAYOVÁ(Autorka je filmová kritička)
