Pred premiérovou návštevou Slovenska nám ALICE COOPER poskytol exkluzívny telefonický rozhovor.
Čím to je, že dlhoročné hviezdy ako vy, Deep Purple, Iron Maiden, Black Sabbath a Ozzy Osbourne sú stále aktívne, koncertujú a vypredávajú koncerty po celom svete? Chýba mladá krv?
„Mladí sa v súčasnosti začali zaujímať o klasický rock. Je výborné, že túto hudbu začali počúvať 15- až 25-roční. Po prvý raz sa stalo to, že tá istá skupina sa páči rodičom aj ich deťom. Pre mňa je veľmi zaujímavé sledovať v obecenstve tínedžerov a ich 40-ročných rodičov, pričom všetci majú rovnako radi tú istú hudbu. Predtým to bolo tak, že synovia hovorili otcom, počúvajte novú hudbu a naopak, otcovia vraveli synom, počúvajte Rolling Stones. Teraz je to po prvý raz také, že rodičia aj ich deti chcú počúvať to isté. Je báječné, že na moje koncerty chodievajú celé rodiny."
Vy nežijete len zo zašlej slávy, robíte aj nové veci. Ako by ste predstavili svoj aktuálny album?
„Som rozprávačom príbehov a rád sa považujem za človeka, ktorý tvorí skôr miniatúrne opery či krátke hry. Nový album Along Came A Spider je o masovom vrahovi. Spočiatku si o sebe myslí, podobne ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, že je bezchybný, ale nie je. Takisto neverí, že by sa mohol zaľúbiť do svojej obete. Sériový vrah však má všetky tieto slabosti."
Mnohé hviezdy sa bránia rozhovorom. Možno aj preto, aby si zachovali určitú tajomnosť. Vy s tým nemáte žiadny problém. Neprekáža vám verejne rozprávať o sebe?
„Moja reálna osoba a Alice Cooper sú dve rozdielne postavy. Ja som úplne normálny človek, manžel starajúci sa o rodinu, skrátka dobrý chlapík. Alice Copper je strašný až nechutný chlap."
Teda čosi ako Dr. Jekyll a Mr. Hyde.
„Presne. V noci sa stávam Aliceom Cooperom, ktorý je môj úplný opak. Mňa veľmi baví meniť sa na pódiu na niekoho úplne iného a nepoznám inú postavu, ktorá by mohla byť mojím väčším protikladom než je Alice Cooper (smiech). Je to skutočne taký môj Mr. Hyde, ale v prvom rade je to obrovská zábava."
Kedysi sa o vás často na Slovensku písalo ako o americkej speváčke, teda v ženskom rode. Aký najväčší nezmysel ste si o sebe prečítali?
„Takých vecí som počul o sebe veľa, samozrejme, aj to, že som žena. Ľudia ma spočiatku často pokladali za hrôzostrašného uctievača diabla, pritom som v skutočnosti kresťan. Niekedy si o mne mysleli, že som taký istý ako Alice Cooper, teda stelesnenie zla, no je to tak, ako som už vravel, že Alice Cooper je mojím protikladom. Vediem úplne normálny život. Mám po šesťdesiatke, ženil som sa ako 33-ročný a nikdy som nepodviedol svoju manželku. A to je na rockovú hviezdu asi fakt neuveriteľné (smiech)."
Nepovažujete sa teda za rockstar?
„V mojom živote je veľa irónie. Je ironické, že túto postavu hrávam, hoci ju vnútri neznášam. Som kresťan, svoje deti som vychoval dobre. Dnes sa venujú umeniu a nikdy neprepadli rôznym nešvárom a lákadlám ako deti iných rockových hviezd."
Fungovali ste s generáciou, do ktorej patrili Jim Morrison, Janis Joplin či Jimi Hendrix. Oni na svoj bohémsky štýl doplatili životom, vám sa podarilo nepodľahnúť drogám a alkoholu. Ako?
„Pred 28 rokmi som bol takmer mŕtvy. V tom čase mi môj lekár povedal, že mám zhruba dva týždne života na to, kým sa pripojím k Janis, Jimovi a Jimimu, kdekoľvek sú. Boli to vskutku divoké časy, na svoje problémy s alkoholom som takmer doplatil životom. Keď som sa zobudil, vracal som krv. To bol môj životný štýl. Odvtedy som nepil žiaden alkohol, nefajčil som a nezobral nijaké drogy. A aj keď mám dnes po šesťdesiatke, fyzicky sa cítim v lepšej kondícii, než keď som mal tridsať."
Vaše párty s Jimom Morrisonom sú legendárne. Ako si na neho spomínate?
„Jim bol jedným z výnimočných ľudí. On i ďalší členovia skupiny Doors boli naši kamaráti. Jim bol kreatívny, unikátny a jedinečný. Všetci, ktorí ho poznali, boli presvedčení, že onedlho zomrie. Neexistoval spôsob, ako mu to vyhovoriť. Životný štýl, ktorý viedol, bol taký, že ak sa mám priznať, neveril som, že sa vôbec dožije takého veku, akého sa dožil - 27 rokov. Všetci sme z toho boli doslova prekvapení. Za svoj život do seba napchal toľko drog a spravil toľko bláznivých vecí, až je to neuveriteľné. Pri tomto spôsobe života mohol podľa mňa zomrieť oveľa skôr."
Aký je váš recept na úspech v šoubiznise?
„Zostať aktívny v šoubiznise je možné. Môže sa z vás stať legenda, o ktorej sa rozprávajú príbehy, až sa dostanete na tú úroveň, keď sa ľuďom začne zdať neuveriteľné, že osobnosti ako Mick Jagger, Robert Plant a ďalšie ešte stále koncertujú. Podstatné je, keby ma dnes niekto zastavil na ulici, nemám žiadny problém sa s ním odfotiť či dať mu autogram. Zbližuje ma to s mojimi fanúšikmi."
Hlásia sa k vám celé generácie rôznorodých muzikantov. Aký je to pocit?
„Musíte brať každého ako svojho najlepšieho kamaráta. Je jedno, koho stretnem na ulici, každého beriem tak, akoby to bol môj spoluhráč zo skupiny, pritom v skutočnosti môže byť zmrzlinárom. Každý si zaslúži rovnaký rešpekt. To, že hrám Alicea Coopera neznamená, že sa cítim byť niečo extra. Nemám dôvod sa nad nikým vyvyšovať."
Ste známy veľkou pódiovou šou. Baví vás ešte hudba, alebo ju už beriete ako prácu?
„Ľudia ako Iggy Pop, Lou Reed a podobní už dávno mohli byť v dôchodku. Ja tiež. Napriek tomu títo všetci milujú vystupovanie na pódiu pre publikum. Pre nás to teda znamená, že nemusíme robiť turné, ale chceme. Na rozdiel od minulosti, keď bolo nutné vyraziť na šnúru, dnes už to robiť nemusím. A o to viac si koncerty užívam."
Recenzia / Koncert
Alice Cooper si v stredu zahral na východe Slovenska, včera aj v hlavnom meste.
Koncert starej rockovej mašiny v Košiciach bol predovšetkým zážitkom pre oči. Kým britské rockové legendy dbajú hlavne na hudobnú stránku, Američan Vincent Damon Furnier alias Alice Cooper ju spája s výraznou vizuálnou stránkou. Šou sa začala spadnutím veľkej čiernej plachty pri piesni School’s Out. Cooper si túto hitovku ešte raz zopakoval v záverečnom prídavku za pomoci hrdiel divákov.
Tí halu Cassosport zaplnili, vypredané však nebolo. Pod veľkým pódiom to vrelo, v zadnej časti haly už bol výskyt fanúšikov redší. Tí, čo prišli, však museli byť spokojní. Koncert bol plný typickej pompéznosti, hororových prvkov a kvalitnej muziky. Zvukári sa riadne zapotili, ozvučiť tento priestor je totiž problematické.
Už má po šesťdesiatke, ale na jeho výkone to absolútne nebolo poznať. Pomohla mu silná kapela. Hrali intenzívne a koncert mal spád. Slávny spevák má veľa hitov, niektoré si mohol vynechať (House of Fire, Hey Stoopid). Poison tiež prekvapujúco zaradil už do prvej polovice koncertu. V jej závere sa nechal „popraviť“ smrtiacou injekciou.
Nešlo o jedinú „smrť“ v tejto šou, skončil aj prepichnutý, obesený či pod gilotínou. Pri týchto priam divadelných kúskoch na pódiu asistovala jeho vlastná dcéra. Priam cirkusové predvedenie koncertov s balónmi s „krvou“, mečmi či atrapami odrezaných hláv si tento spevák s pomaľovanými očami môže dovoliť. Najväčšia sila je totiž stále v jeho hlase a hudbe.
Alice Cooper sa v rámci svojej šnúry nazvanej Divadlo smrti presunul na druhý slovenský koncert, do Bratislavy.
(frk)
