Vážení čitatelia,
denník SME pre vás pripravil ďalšiu filmovú edíciu. Séria Slovenský film 60. rokov II. nadväzuje na minuloročný projekt, v rámci ktorého sme vám spolu so Slovenským filmovým ústavom priniesli desať najlepších filmov rokov šesťdesiatych.
Každý týždeň až do konca novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z druhej série klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 3,29 eura. Vo vydavateľstve Petit Press ho ponúkame za zvýhodnenú cenu 2,50 eura. Na týchto stranách Víkendu vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji.
Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
Komédií o trampotách s panenstvom sú dnes plné kiná. Vo filme Zmluva s diablom nachádzame síce aj štandardné situácie, akou je útek milenca cez okno, ani tie však nepôsobia banálne ako vo väčšine súčasných tínedžerských hitov. Film mal komerčný úspech, po úprave ho dokonca kúpili aj do talianskej distribučnej siete. Do čiernobieleho filmu boli pre Talianov dokrútené farebné erotické scény.
Otcovia a matky maturantiek sú pozvaní na mimoriadne rodičovské združenie pre prekérnu situáciu. Pod lavicou v triede sa našli fotografické akty i pergamenová „zmluva s diablom" podpísaná niekoľkými školáčkami a obsahujúca sľub, že do matúry prídu o panenstvo.
Situácia si vyžaduje okamžité riešenie. Dievčatá sú poslané na komplexnú kontrolu k lekárke, poniektoré matky uštedria svojim dcéram také „materinské znamienka", že pár dní musia chodiť so slnečnými okuliarmi. Patria či nepatria ich milované dcérušky ešte medzi kolegyne Panny Orleánskej?
Zmluva s diablom (1967)
Réžia: Jozef Zachar
Námet, scenár: Ivan Bukovčan
Kamera: Vladimír Ješina
Hudba: Zdeněk Liška
Strih: Maximilián Remeň
Zvuk: Ondrej Polomský
Architekt: Ivan Vaníček
Návrhy kostýmov: Milan Čorba
Hrajú: Ivana Karbanová, Zuzana Kocúriková, Marta Rašlová (nahovorila Viera Topinková), Viera Šimeková, Sylvia Turbová (nahovorila Božidara Turzonovová), Dušan Blaškovič, Anton Trón, František, Dibarbora, Erna Suchánová, Jaromír Hanzlík, Martin Gregor, Stella Zázvorková a ďalší
Farba: čiernobiely
Formát: klasický
Minutáž: 89 min.
Distribučná premiéra: 29. 12. 1967
Exteriéry: Bratislava - okolie, Žilina
Nastražené obvinenia inšpirujú kočky k činu. Ak sú už v problémoch, tak nech si to aspoň užijú! Ale na neviazané aféry nie je zas okolo nich tak veľa možností. „Také malé mesto, a taká veľké nuda!" zaznie v závere filmu.
Pre režiséra Jozefa Zachara to bol prvý dlhometrážny film pre kiná, predtým nakrútil množstvo dokumentov a dva televízne filmy - podľa poviedok Janka Jesenského a Martina Kukučína. Pracoval pár rokov aj v Nemecku, ponuku zostať vonku však neprijal, neskôr pôsobil hlavne ako režisér televíznych filmov.
Pri Zmluve s diablom si mohol vyberať do hlavných postáv až z osemstovky mladých žien. Vo filme vidíme Silviu Turbovú a Zuzanu Kocúrikovú ako mladučké krásky. Marta Rašlová ako Ička hrala aj v iných známych filmoch. Príležitosť dostala aj študentka Viera Šimeková ako nesmelá Emka či Češka Ivana Karbanová, ktorá vystupovala aj vo filme Věry Chytilovej Sedmokrásky. V Zmluve si zahrala asertívnejšiu Marcelku, ktorá sa štylizuje do osudovej Kleopatry.
V menších úlohách rodičov sa potešíme zo Stelly Zázvorkovej či Martina Gregora. Ako nádejné objekty uvoľnenej sexuálnej vášne sa objavujú Jaromír Hanzlík, Ivan Mistrík i Vladimír Menšík. Sú reprezentantmi akoby klasických možností flirtov. Bojazlivý vlasáč Miki pred babou však radšej zuteká, sympatický kastelán musí najpr povodiť po svojom hrade stovky dychtivých odborárov, kým sa jeho priateľka niečoho dočká. Ženáč Robert sa zas pokúša zbaliť na šampanské, kaviár a požičané auto mladú babu zo Serede. Romantika to síce chce byť, ale nie je. „Keby ste mi povedali aspoň niečo pekného," reaguje Marcelka na jeho násilné ohmatkávanie.
Najtragickejšou epizódou je žúrka u Čupyho, protekčného syna miestneho funkcionára. Čupy má na rozdiel od iných mladých ľudí jeho veku možnosť cestovať a študovať „zahnívanie kapitalizmu", je preto skúsenejší, ale aj cynickejší. „Z teba neubudne a im to urobí radosť," nahovára na striptíz u Čupyho nesmelú a navonok menej atraktívnu Emku jej krásna kamarátka Olina (Zuzana Kocúriková).
Tragický záver tohto večera pôsobí autenticky. Právne dozvuky však nemá. Čupy je chránený ako kamzík, nikto sa nechce s jeho otcom ťahať za prsty. „Daj pokoj, máš pokoj," hovorí riaditeľ školy v podaní Dušana Blaškoviča namiesto nastolenia spravodlivosti či aspoň objasnenia pravdy.
Film narúša i paroduje naraz dve ideológie „To sú tiež rozprávky, ale pre dospelých," hovorí o prejavoch na námestiach strýčko Robert. Ale ani formálne návštevy rodičovskej generácie v kostole za účelom získania konexií či povýšenia nevychádzajú oveľa pozitívnejšie.
Tak čo má potom so sebou robiť jedna pubertiačka? Koho a čo má nasledovať?
Do dejín slovenskej kinematografie sa zapísal dokumentárnym filmom Psychodráma, autentickým záznamom liečebnej metódy v psychiatrickom zariadení v Šternbergu. Po ňom nasledovali dva televízne filmy a kolibský hraný debut Zmluva s diablom. Režisér JOZEF ZACHAR rozpráva o jeho vzniku.
Na svojom konte máte veľmi rôznorodú paletu žánrov: rozprávky, detské filmy, námety z histórie aj súčasnosti, televízne seriály, dokumenty.
Mal som jednu zásadu, že keď niečo dokončím, treba na to zabudnúť. Nechcel som sa opakovať. A tiež som nechcel stáť. Nebudem špekulovať a debatovať o umení, ale potrebujem robiť, aby som sa vybrúsil a videl výsledky.
Nebol to veľký skok od nekomerčného žánru Psychodrámy k diváckemu filmu?
Všetko závisí od uchopenia reality. Technika bola pri oboch filmoch skoro rovnaká. Prvýkrát som sa k hranej réžii dostal pri krátkom filme Zodpovednosť [1959]. Pri Zmluve stál za kamerou Vlado Ješina - obraz poňal klasicky, konzervatívne a tým nič nepokazil. Moja predstava sa však viac podobala na voľnejší a roztrasený štýl cinéma verité.
Ako ste sa dostali k predlohe Ivana Bukovčana?
Príbeh vychádza zo skutočnej udalosti. Námet priniesol na Kolibu Dušan Kodaj, ktorý chcel z neho urobiť dokument. Ale ako ho zrealizovať so skutočnými aktérmi? Žiadne dievča by pred kameru nedostal. Chytil sa toho Ivan Bukovčan a navrhol mi spoluprácu.
Do filmu ste obsadili skvelých slovenských a českých hercov, ale tiež objavili nové hviezdičky Sylviu Turbovú, Zuzanu Kocúrikovú a Martu Rašlovú. Ako ste ich našli?
Inšpiráciu som našiel na študijnom pobyte v Paríži. Chodil som po meste a všímal si Francúzky, chcel som vidieť, aký je rozdiel medzi nimi a našimi naivnými dievčatami. Raz nadránom som vošiel do metra - objavilo sa tam päť dievčat a ja som ich pozoroval - ako tie vedeli komunikovať! Štebotali, chichúňali sa - bola radosť sa na ne pozerať. Pomyslel som si, že keby som ich mohol uniesť, všetky by hrali! Inšpirovalo ma to k tomu, čo som hľadal: dve musia byť pekné - Kocúriková a Turbová; jedna bláznivá - Rašlová; Karbanovú mi poradila Věra Chytilová; a piatu, Vieru Šimekovú, som našiel v tanečnom klube v Dynamitke. Bola taký cudný typ s veľmi peknou postavou - tá pravá na scénu so striptízom.
Brali ste film aj ako parafrázu na pokrytectvo, revolty a zlyhávania vtedajšej doby?
Áno, na pokrytectvo. Išlo o zlú perspektívu tých dievčat. Čosi ako zlom medzi náboženstvom a spoločnosťou. Ony sa nachádzali v tme - nevedeli, čo platí, či to, čo počuli doma, alebo to, čo im hovorili v škole. Pokrytectvom bolo aj to, že mládež o filme rozprávala, ale nesmela ho vidieť, lebo bol uvádzaný ako mládeži neprístupný.
Vrcholnou scénou filmu je Emkin striptíz, ktorý sa zmení na tragédiu.
Scéna vychádzala zo skutočnej udalosti. Emkin striptíz bol ako jej očista. Totiž podľahnúť milencovi je jedna vec, ale robiť striptíz, to chce viacej odvahy. Pri milostnej scéne sa telo neukáže, ale toto dievča urobilo opak a to ju muselo zničiť. Emka trpela za všetku roztopaš, ktorú vyrobili ostatné dievčatá. Iba ona jediná, naivná, naletela. Tie ostatné len tárali, ale ona to dotiahla do konca.
Film existuje aj v talianskej verzii. Ako došlo k spolupráci s producentom Morisom Ergasom?
Pán Ergas, ktorý pracoval aj pre Carla Pontiho, jednal s Kolibou o možnostiach spolupráce. Zmluva s diablom sa mu páčila, tak sa stretol so mnou a s Bukovčanom. Povedal som: „Ivanko, konečne ideme do sveta." Podmienkou však bolo niečo na filme zmeniť. Až po dvoch týždňoch z Talianov vyšlo, že čiernobiely film u nich už nie je v móde a chceli by tam doplniť aspoň kúsok farby. Rozmýšľali sme, čo sa tam dá zafarbiť? Až sme dostali nápad, ktorý sa nám hodil aj ideovo. Keďže tých päť dievčat nemalo predstavu, čo ich čaká po maturite, pridáme im túto víziu. A to tak, že dievčatá sa dostanú „do farby", že našli riešenie, čo so svojím životom. Prídu k jednému maliarovi, ktorý maľuje a zo žartu frkne na policu s potkanom, ktorý začne zafarbený behať; potom frkne na dievčatá, až sú všetky farebné. A celý obraz zaplaví farba.
Eva Filová, foto: Miro Nôta
