Básne z pozostalosti
Šesť rokov po debute Pas de deux a štyri roky po tom, čo sa poetka ruského pôvodu Anna Snegina stala nezvestnou, vychádzajú jej Básne z pozostalosti (vydala Ars Poetica).
„Mala som devätnásť a v tele dušu, čo veľmi chcela žiť,“píše v básni 9 náhodných veršov.
Ťažko povedať, či vtedy tušila, aký osud ju čaká, vari jediný, kto o tom niečo vedel, bol Michal Habaj. Nenadarmo túto zbierku uvádza citátom Fernanda Pessou. Ten obohatil portugalskú poéziu mnohými básnikmi – heteronymami, fiktívnymi autormi, ktorým napísal ich básnické dielo i vytvoril ich životopisy.
Habaj, stvoriteľ Anny Sneginy, zostal pri gynonyme, nie príliš frekventovanom výraze pre ženský pseudonym, ale edičná poznámka naznačuje, že aspoň spätne by svojej Anne nejaký ten životný osud primyslel.
„Nemám strach z toho, že som sa zmenila / Skôr bojím sa, že sa nikdy nezmením,“ zdôveruje sa poetka v básni, ktorej názov Kdeže lanské Sneginy sú však naznačuje, že to až také vážne nebude. Alebo žeby práve pre nemožnosť zmeny nechal Habaj svoju Annu zmiznúť v šírej Rusi?
„Všetko je len sen / všetko až na sen.“ Patrím k tým, ktorí by si radi od Sneginy ešte niečo prečítali. Ak už sa nenájde ona sama, hádam jej básnická pozostalosť ešte skrýva nejaké rovnako príťažlivé verše a Michal Habaj bude mať čas a chuť sa v nej dôkladneprehrabať.
