Teplo obývačiek je súperom divadla, ale festival Astorka sa ešte o pozície báť nemusí.
BRATISLAVA. „Hoci to tak nevyzerá, mnohí ľudia o nás stále nevedia,“ vyjadrila sa známa herečka Zita Furková v sobotu večer v klube Trezor. Bolo to na adresu divadla Astorka, ktoré pred dvadsiatimi rokmi zakladala a na krátky čas sa stala i jeho šéfkou. Odvtedy divadlo prešlo veľký kus cesty, na rôznych úrovniach ho zviditeľňovalo mnoho hercov, režisérov, hier a ich autorov.
Vyhlásenie Zity Furkovej možno zovšeobecniť – kto chce o divadle vedieť, musí ho zažívať tu a teraz, čo sa dnes, keď možno kontaktovať celý svet z tepla obývačky, nie každému chce. O diváka vždy treba bojovať.
Zábava s Von Trierom
Festival Astorka, ktorý sa skončil tento víkend, sa napriek tomu na nedostatky sťažovať nemusel. Jeho piaty ročník sprevádzali plné sály a primerane vybudená atmosféra. Boli i divadelné fotky Pavla Breiera.
Dominovali českí divadelníci a nesklamali ani maďarskí a poľskí tvorcovia. Prvým hosťom minulú stredu bol Lubuski Teatr w Zielonej Górze, ktorý sa predstavil inscenáciou Teraz a nav〜ždy, vytvorenou so šikovnými mladými režisérmi českej divadelnej skupiny Skutr.
Ozaj spokojní boli diváci so zábavnou inscenáciou Ja, malkáč pražského Divadla v Dlouhé i monodráma Rekvizitár, v ktorej sa v svojskom tempe zaskvel obľúbený herec budapeštianskeho divadla Vígszínház András Kern.
Švandovo divadlo z Prahy bavilo divákov po dva večery. Hororovogrotesknú hru Autobus vystriedalo záverečné predstavenie festivalu – dobre napísaná a celkom slušne zahraná dánska komédia Kto je tu riaditeľ svetoznámeho režiséra Larsa von Triera, autora rovnomenného filmu.
Dámy a ich túžby
Veľmi príjemným spestrením novembrových večerov boli scénické rozhovory s kmeňovými herečkami divadla – Zuzanou Kronerovou a Zitou Furkovou, ktorá sa na festivale predstavila aj ako výborná Galina Brežnevová v hre Červená princezná. Moderátor David Hrbek vyspovedal dámy s citom, za čo obe odmenili divákov otvorenosťou.
Rozprávali o svojich túžbach, o cestách do duší divadelných postáv, o zázrakoch na javisku, súzvukoch s režisérmi, o vernosti divadlu i o dištancovaní sa od politiky.
