Režisér LARS VON TRIER dokázal svojím najnovším filmom Antikrist zaskočiť festival v Cannes. Naživo je však hanblivý a ako by sa za svoj film ospravedlňoval. Antikrista prinesie na budúci rok do kín Asociácia slovenských filmových klubov, v Česku nastupuje do distribúcie už vo štvrtok.
Nemyslíte si niekedy, že celá kontroverzia okolo vašich filmov je taká veľká, že zatieňuje filmy samotné?
„Asi áno. Je mi to ľúto, ale samozrejme sa to môže stávať. Ale ja predsa dodávam určitý výrobok, a keď všetci vedia, aké veci robím, záleží už na nich, ako ich budú používať. Necítim sa za to zodpovedný."
Antikrist borí mnohé tabu a obsahuje veľmi nepekné extrémne scény, napríklad odstrihnutie klitorisu. Dokázali by ste nabudúce zájsť ešte ďalej?
„Viete, pochádzam z čias, keď už toľko tabu nebolo. Iste, je strašné sledovať, čo sa môže stať ženskému telu, ale ja pochádzam z Dánska, ktoré ako prvé legalizovalo pornografiu, a zasa tak veľmi to mnou neotriaslo. Keby som žil v krajine s nejakou úzkoprsejšou kultúrou, asi by som si našiel sofistikovanejší spôsob, ako šokovať. V tomto prípade som bol šokovaný ja, ako veľmi film Antikrist ľudí desí."
No, takéto veci v bežne distribuovanom filme na pozeranie nebývajú...
„To nie, ale ja rád veci miešam. Keď do filmu, ktorý sa tvári seriózne, primiešame horor a porno, tak to skutočne môže byť problém."
Takže ste Antikrista mysleli vážne a bez irónie?
„Záleží na tom, čo znamená vážne, ale asi áno. Normálne - nie teraz, ale obvykle - som vcelku veselý, takže vychádza i z môjho zmyslu pre humor a odľahčeného pohľadu na svet. Viem, že to neznie práve vierohodne."
Kto je vo filme Antikrist?
„Nebudete mi to veriť, ale ešte som o tom nepremýšľal. Keď som ten film robil, logiku a samoovládanie som skoro vylúčil."
Čo tak príroda? V tlačovej správe sa o nej rozpisujete...
„Človek má o viere a náboženstve určité predstavy. Veľmi rád chodím do prírody, do lesov, a keď sa pozerám na poriadok prírody, kde sa odohráva veľa zabíjania, utrpenia a bolesti, je pre mňa veľmi ťažké uveriť, že to celé stvoril nejaký Boh. Veď to je dosť ohavný nápad."
Prečo ste teda ten film pomenovali takto?
„Od názvu som začal. Mám na stolíku Nietzscheho rovnomennú knižku, leží tam už asi päťdesiat rokov a zatiaľ som z nej prečítal len dve stránky. Ale je to dobrý názov, nie?"
V rozhovoroch hovoríte, že je vám jedno, čo si o vašich filmoch budú myslieť diváci. Ťažko sa tomu verí: vyzerá to, že sa ich snažíte vyprovokovať, predvídate ich reakcie...
„Áno, ospravedlňujem sa za to. Pred dvadsiatimi rokmi boli filmy úplne iné. Dali sa vysvetľovať, analyzovať. Snažil som sa nakrútiť film v tomto zmysle staromódny, aby sa doň dalo nazerať slobodne, aby tam bol priestor na interpretáciu."
Snažili ste sa teda vyprovokovať niečo v sebe samom?
„Áno, o to sa snažím vždy. Ten negatívny pohľad na ženy v Antikristovi môže súvisieť s tým, že sa moja matka angažovala v hnutí za ženskú emancipáciu, veľa to pre ňu znamenalo. Verím, že sú medzi pohlaviami veľké rozdiely a že je medzi nimi veľké napätie, zvlášť keď sa do toho vložím ja..."
Takže to, ako sú v Antikristovi zobrazené ženy, je vzdor proti vašej matke?
„To neviem. Len chcem povedať, že vo svojich filmoch preberám cudzie témy a pohľady na svet. Treba prelomiť vlny: neverím, že na nebi odbíjajú zvony a že členovia tej škótskej komunity sú horší než iní ľudia. Pozrieť sa občas na veci z iného uhla je podľa mňa celkom zdravé cvičenie."
Na projekcii filmu sa moja kolegyňa pýtala, prečo ženy tak nenávidíte...
„Mohla sa skôr spýtať, prečo tak nenávidím ľudí. Veď ten mužský hrdina nie je oveľa lepší než ona. Je intelektuál a myslí si, že má veci pod kontrolou, ale v skutočnosti nijakú kontrolu nemá. A jeho vinou film dopadne, ako dopadne. Ospravedlňujem sa za to."
Prečo ste do Antikrista zapojili hovoriace zvieratá?
„Priniesol som si ich zo šamanových ciest, ktoré som v kedysi vykonal. Ich princípom je práve rozprávanie sa so zvieratami. Tá líška si o svoju repliku jednoducho požiadala."
Ako herečkám hovoríte, aby pred kamerou masturbovali a ničili si genitálie?
„Pri kastingu sme hovorili s rôznymi herečkami, rozkresľovali sme zábery, riešili, koľko milimetrov budú bradavky vidieť... A potom som zavelil stop, takto nemôžem pracovať. Potom prišla Charlotte Gainsbourg a povedala, že pre túto úlohu pokojne zomrie. Asi k nej mala nejaký osobný vzťah."
Prečo si myslíte, že toto je váš najdôležitejší film?
„Vytiahol ma z depresií. A je veľmi primitívny, na hranici gýča. Keď som bol mladý, nakrútil som zopár filmov, ktoré sa tomuto podobajú. Uzavrel som určitý oblúk. Ale, prepáčte, rozprávam hromadu vecí."
Autor: Vojtěch Rynda, Lidové noviny
