é nástroje nesúce ich meno a muzikanti na ne nedajú dopustiť. Dôvod je jednoduchý - sú vyrobené ručne na mieru, majú svoj osobitý zvuk, a najmä majú dušu, čo je kategória, ktorú laik pochopí len ťažko.
Ak dnes chcete hrať na elektrickej gitare, nie je nič jednoduchšie. Zvážite, koľko chcete minúť peňazí, zájdete do obchodu s hudobnými nástrojmi, kvalifikovaný personál vám poradí a už si aj pod pazuchou odnášate korisť. Možnosti výberu sú obrovské - nielen, čo sa týka značiek, ale aj ceny. Od nástrojov za pár desiatok eur až po naozaj drahé profesionálne kúsky.
Predrevoluční gitaristi si však spomínajú na časy, keď si mohli oficiálne kúpiť iba nástroje tuzemskej značky, napríklad Jolanu, Iris či Galaxis. Boli síce podstatne lacnejšie, ale čo sa týka kvality zvuku alebo mechaniky, so západnými gitarami či basgitarami sa nemohli porovnávať. Tie „držali" ladenie, a najmä ich zvuk bol iný, kvalitnejší, dynamickejší či viac vykreslený. Kedysi bolo snom gitaristov mať nástroj značky Fender, Gibson či Ibanez. Dnes ich môže mať každý, a to doslovne, lebo aj veľké firmy robia lacné série, vyrobené v Mexiku alebo v Kórei.
Núdzové riešenie
Pre mnohých hudobníkov za komunizmu bolo východiskom vyrobiť si vlastnú kópiu originálneho nástroja. Samozrejme, do takého niečoho sa nemohol pustiť hocikto. Okrem minimálnych predpokladov ako manuálna zručnosť, vedomosti o práci s drevom, vlastná dielňa a základné stolárske náradie ste potrebovali aj kvalitné suché drevo, a najmä veľa trpezlivosti. „Ručná výroba gitár a basgitár bolo núdzové riešenie," hovorí gitarista a publicista Martin Chrobák.
„V tom čase nebolo dostať žiadne súčiastky, ako napríklad ladiace mechaniky, kobylky či snímače, tak sa všelijako improvizovalo. Až neskôr, keď sa otvorili hranice, začala byť ručná výroba zaujímavou alternatívou, lebo nástroj od malého výrobcu je iný, má skrátka osobnosť, ktorá sa dokáže presadiť aj v naozaj veľkej konkurencii cenovo zaujímavých sériových produktov." Kvalitní domáci výrobcovia by sa dali podľa Martina Chrobáka zrátať na prstoch dvoch rúk. „V Česku bola situácia lepšia, ale aj tam už je, jemne povedané, stabilizovaná. Tento trh nie je veľký."
Pokus - omyl
Ak ste niekedy videli nástroje Bruna Urbana, pravdepodobne by vyvolali vašu pozornosť, aj keby ste sa v gitarách vôbec nevyznali. Jeho gitary majú krásnu povrchovú úpravu a filigránske detaily, napríklad perleťové intarzie. Bruno Urban je štyridsiatnik, ale robotu má ako starý majster. Vyštudoval reštaurátorstvo nástenných malieb a sgrafít, ako výrobca hudobných nástrojov je čistý samouk.
K výrobe gitár pričuchol ešte pred revolúciou ako úplný mladík. „Chcel som robiť hudbu a nemal som nástroj. Najprv som si chcel dať gitaru vyrobiť, ale potom sa to nejako zvrtlo a začal som vyrábať sám. Boli to pionierske časy, všetky kovové súčiastky sa zháňali veľmi ťažko, museli sme si ich dať aj vyrábať. Učili sme sa systémom pokus - omyl."
Gitara s kámasútrou
„Človek, ktorý nechce od nástroja nič špeciálne, si radšej vyberie fabrickú gitaru," hovorí Bruno Urban. „Už len preto, aby mal známu značku a aby sa mu v kapele nesmiali, na čom to hrá. No a potom sú ľudia, ktorí hľadajú niečo špeciálne. Pre tých som tu ja." Jednou z výhod zákazkového nástroja je personalizácia - zákazník si môže dať urobiť nástroj, aký chce. Bruno Urban pre jedného gitaristu vykladal hmatník perleťovými výjavmi z kámasútry. „Raz som robil úplne špeciálnu gitaru, ktorá mala viac strún, na hmatníku boli aj časti bez pražcov a tvar bol úplne originálny. Objednávateľ sa inšpiroval zahraničným nástrojom a sám si navrhol dizajn. Napokon to dopadlo dobre, nástroj hral a zákazník je s ním spokojný.
Jedine drevo!
„Málokto má jasnú predstavu, z akého dreva by sa mala gitara vyrábať, skôr vedia, ako by mala hrať a ja potom drevo vyberiem. To má totiž na zvuk veľký vplyv," hovorí Bruno Urban. „Aj keď je pravda, že každá gitara hrá trochu inak a aj keď sú dva identické modely, nebudú hrať rovnako, aj keby boli vyrobené z dreva rovnakého stromu. To sa však týka aj fabrických gitár." Bavíme sa o rôznych netradičných materiáloch, z ktorých svetoví výrobcovia niekedy nástroje vyrábajú - napríklad z akrylátu (plexiskla) či uhlíkových vlákien. „Niekomu to môže vyhovovať, ale ja by som taký nástroj nechcel," hovorí Urban. „Mám pocit, že gitara by mala byť z dreva, iba vtedy je živá."
Dnes už nie je problém nakúpiť kvalitné drevo, sú firmy, ktoré ho ponúkajú stolárom a ak je exotické, dovážajú ho. „Treba si len vybrať, mať drevo dostatočne dlho uskladnené, vysušené a potom ho správne použiť." V zahraničí sú aj firmy, ktoré ponúkajú drevo priamo výrobcom gitár, aj s narezanými prírezmi. Formou skladačky si môže skúsiť poskladať gitaru aj amatérsky nástrojár. „Nikde však nie je napísané úplne všetko a skúsenosti sa najlepšie získavajú praxou," hovorí Urban.
Konkurenti - kolegovia
Bruno Urban je dlhoročným účastníkom jedného paradoxu - že konkurenti môžu byť zároveň spolupracovníkmi. Takto v symbióze existuje a o dielňu sa delí s iným výrobcom gitár a basgitár - Kamilom Grebeňom. „Myslím si, že Kamil je u nás naozajstná špička. Pomáhame si, delíme sa o skúsenosti, delíme sa o priestory a technológie - niečo je jeho, niečo moje a ja mu navyše robím laky. Je to obojstranne výhodné."
Kamil Grebeň je známy ako basgitarista a zakladajúci člen skupiny Vidiek. Hudobníci ho však poznajú aj ako špičkového výrobcu basgitár a gitár. K výrobe sa tiež, samozrejme, dostal z núdze. „Za komunizmu som chodil na hodiny basgitary k Fedorovi Frešovi, učil na Ľudovom konzervatóriu," hovorí Kamil. Bavili sme sa o tom, že by som potreboval lepší nástroj a navrhol mi, aby som si ho vyrobil. Tak som si gitaru sám spravil pod jeho vedením v jeho dielni. Fedor bol môj prvý guru, takže som sa vyhol aj tým začiatočníckym sklamaniam."
Prvá basgitara bola hneď vydarená. „Hral som na ňu u Beáty Dubasovej a bol som veľmi spokojný," spomína Kamil. „Niektoré veci sme síce nepochopili úplne správne, ale človek sa učí stále. Basgitara má napríklad oproti gitare oveľa vyšší ťah strún, ktorý treba eliminovať, a musíte vedieť ako, aby sa hmatník nezohol ako luk.
Kamil Grebeň, zakladajúci člen a basgitarista skupiny Vidiek s členmi kapely v Londýne.
Zľava: Oňo Tomčala (bicie), Kamil Grebeň, Ján Kuric a gitarista Richard Jajcaj
Opäť drevo
Do rodinného domu v Devínskej Novej Vsi sa Kamil Grebeň presťahoval pred desiatimi rokmi. V pivnici si vybudoval dielňu a spoločne s Brunom Urbanom v nej zhromaždil potrebné náradie, obrábacie stroje aj malý sklad dreva. Výroba gitár a basgitár je preňho vlastne zábava, pretože od nej nie je existenčne závislý a pri otázke, ako dlho trvá výroba basgitary, sa zamyslí. „Pravdupovediac, niekedy ju robím aj dva mesiace. Samozrejme, s dlhými prestávkami. Niekedy aj mesiac nevleziem do dielne, pretože mám inú prácu. Ale priemerne vyrábam basgitaru dva týždne. Okrem vyrezávania a brúsenia je najviac práce s lakovaním, používame s Brunom špeciálne laky a tie potrebujú čas."
Grebeň vysvetľuje vplyv tvaru nástroja na zvuk: „Hmatník má svoje hluché miesta, na ktorých tón neznie dobre. Zistili sme, že najväčší vplyv na ne má hlava, teda koniec hmatníka, kde sú ladiace kolíky - jej dĺžka, hrúbka, záklon voči krku." Čiže nie telo alebo hmatník, ale miesto, ktoré je z hľadiska vzniku zvuku zdanlivo bezvýznamné - k takémuto poznaniu sa človek naozaj dopracuje až rokmi výroby nástrojov. Na farbu zvuku má zasa vplyv typ použitého dreva. Zo slovenských sú to najmä tri „j" - javor, jaseň a jelša a podaktorí používajú aj vlašský orech. Zo zahraničných sa používajú rôzne odrody mahagónu a na hmatníky palisander a eben. „Experimentoval som aj s drevami, ktoré sa bežne nepoužívajú, a nakoniec som skončil pri tých osvedčených - svetoví výrobcovia asi vedia, prečo ich používajú."
Podľa Grebeňa pri zákazkovej výrobe vzniknú nástroje s dušou skôr ako pri sériovej. „Robím konkrétny nástroj pre konkrétneho človeka, teda odovzdávam do nástroja pozitívnu energiu, ktorú asi nájomní robotníci vo veľkej továrni nie sú schopní do nástroja dať. Drevo je živý materiál, ktorý ocení lásku, čo do neho vkladáme, a odovzdá to ďalej, preto používam aj minimum obrábacích technológií, prakticky všetko robím ručne."
Každý nástroj z dielne Kamila Grebeňa je originál, vyrobený na základe špecifických
požiadaviek. Na samom začiatku však stojí drevo – jeho výber a ručné spracovanie
sú základným predpokladom výroby majstrovského nástroja
Kvalita z Oravy
Rudolf Sivčák pôsobí v Zákamennom, najväčšej obci na Orave. Sám o sebe hovorí, že je malý výrobca, ale, na druhej strane, na jeho nástrojoch hrajú muzikanti po celom svete. Otec bol stolár a brat muzikant - čo je ideálna kombinácia pre človeka, ktorý chce pracovať s drevom i so zvukom.
„V mladosti som začal hrať na gitare v miestnej kapele," hovorí. „A keďže som sa venoval aj stolárčine, k prvej vlastnoručne vyrobenej gitare bol už len krok. V roku 1987, keď som ako študent a člen amatérskej skupiny nemal peniaze na kúpu novej vlastnej gitary, bola východiskom z núdze oprava staršieho nástroja. Stála nespokojnosť s kvalitou a zvukom a asi skryté nadanie ma doviedli až k výrobe elektrickej gitary podľa vlastných predstáv. Bola veľmi pekná a dodnes ju hľadám, pretože sa mi niekde stratila."
Medzi muzikantmi sa informácie šíria rýchlo - a tak Rudolfa Sivčáka začali kontaktovať miestni hudobníci a neskôr aj muzikanti zo známych kapiel. Takýto úspech tvorca gitár a basgitár neočakával. Profesionálne sa tejto práci venuje od roku 2000, dovtedy sa živil hlavne klasickou stolárčinou. Keďže zákazky na gitary začali prevažovať, rozhodol sa venovať iba tomuto špecifickému remeslu. Kvalitné remeselné spracovanie a použité materiály spôsobili, že gitary Soller & Sivčák opustili hranice Slovenska a používajú ich v Európe i v USA.
Po práci s drevom nasleduje lakovanie, osadzovanie pražcov, mechanických súčiastok
a elektriky. Špičkový nástroj musí byť nielen funkčný, ale aj krásny
Menej je viac
Na zaručenie kvality má Sivčák ešte jeden recept - čím menej pracovníkov sa na výrobe zúčastňuje, tým lepšie sa dá ustrážiť kvalita. Konkurencia sériových gitár z Ďalekého východu Rudolfa Sivčáka netrápi. „Sú dobré a cenovo dostupné. Pre začiatočníkov je to veľká pomoc, ale v prípade, že gitara musí do servisu, čo sa stáva často, sa ich cena neúmerne zvyšuje", upozorňuje. Na naše nástroje sa snažíme poskytnúť dlhodobé záruky. Úspech nie je to, čo začneš, ale to, čo dokončíš," uzatvára oravský výrobca.
Ďalší slovenskí výrobcovia gitár a basgitár
Milan Číž (MC Guitars) - elektrické aj akustické gitary.
Igor Keller pôsobí v Kráľovom Brode neďaleko Galanty. Vyrába aj duté džezové gitary.
Miloš Klas - vyučený husliar, robí aj akustické nástroje.
Stanislav Petko Marinov - vyrába akustické gitary.
Robert Neuszer - talentovaný konštruktér basových gitár, jeho meno nesie fínsko-slovenská firma.
