Ak úspešní kultoví filmári Tim a Timur (Burton a Bekmambetov) podporia celovečerný debut čoby producenti, má to klady i zápory. Prínos je jednoznačný: animátor a dizajnér Shane Acker dostal príležitosť prerobiť svoj krátky animovaný film, nominovaný na Oscara, do podoby dlhometrážnej snímky. Otázkou zostáva, či výsledok zodpovedá jeho predstavám, do akej miery sa pod neho podpísali zámery producentov.
Film bez tajomstva
V roku 2005 Acker nakrútil jedenásťminútový animovaný film o handrovej bábike, ktorá zápasí s monštruóznym strojom o svoju dušu. Snímka získala viacero ocenení vrátane študentského Oscara - a nominovali ju aj na toho skutočného, „veľkého". Popri zaujímavom výtvarnom riešení bola jej najväčšou devízou nedopovedanosť, nástojčivosť, s ktorou otázky viac kládla, ako by na ne odpovedala.
Provokovala, nútila divákov premýšľať, domýšľať, dotvárať si príbeh podľa svojich skúseností a daností.
Teraz sa i vďaka dvom T. B. do kín dostáva takmer osemdesiatminútový film s klasickým, tradične vyrozprávaným príbehom, zbaveným tajomstva. Vysvetľuje, prečo a ako sa skončil svet ľudí, čo viedlo k vytvoreniu číslovaných panáčikov z handier a aký je ich zmysel. Všetko formou schematického rozprávania. Hrdinovia sú milí a prevažne i sympatickí, postkatastrofický svet má silnú atmosféru, márne však čakáme na niečo nové, na prekvapenie.
Vidíme dobre, kvalitne a poctivo urobenú komerčnú snímku, strednoprúdovú zábavu pre deti aj ich rodičov. So zaujímavými akčnými scénami, silne pôsobiacou výtvarnou stránkou, minimom humoru a maximálnou dávkou nostalgie, smútkom za čímsi, čo sa pominulo.
Najmä akčná zábava
Skutočnosť, že bábky si za svoje útočisko vybrali polozbúraný chrám, môže spolu s motívom prenosu duší na prvý pohľad vyvolať dojem, že Číslo 9 šíri náboženské idey, či je priam cirkevnou propagandou. Rozpráva však o slobode a zodpovednosti jednotlivca, ktorý sa dokáže vzoprieť i kolektívne vyznávaným hodnotám, len aby našiel odpovede na základné otázky: Kto sme? Kam smerujeme? Odkiaľ prichádzame?
S tým kontrastuje skutočnosť, že deväť panáčikov nemá osobité charaktery, predstavujú skôr isté zovšeobecnenia či priam symboly typov. Kontraproduktívne je i vysvetlenie, že príbeh sa odohráva po tom, ako sa v ničivom globálnom konflikte bojové stroje obrátili proti ľuďom. Skutočne autor chcel vsadiť svoj film do sveta Terminátorov či sladkého robotického upratovača Wall-E?
Jedenásťminútový originál možno pre jeho tajomnosť a mnohoznačnosť nazvať legendou. A kultom. Celovečerný film je omnoho plytkejšou, oveľa menej osobitou, ale zato všeobecne dostupnejšou akčnou zábavou.
Z komerčného hľadiska to môže byť dobré, viac divákov prinesie viac peňazí. No ak si uvedomíme, aký potenciál má námet, neostáva nám iné, len ľutovať premárnenú šancu a pýtať sa, o čo Bekmambetovovi a Burtonovi vlastne šlo.
