Do Prešova prišla kráľovná

Ten príchod bol vskutku impozantný: hudba, horiace fakle, červený koberec a fascinujúci ohňostroj. To všetko sa udialo na námestí pred Divadlom Jonáša Záborského v Prešove, ktoré v tej chvíli suplovalo nádvorie vo Versailles, na ktoré vstúpila Mária Antoinetta, pozdravovaná davom zvedavých divákov.

Módny autorský tím Klimáček-Uličný-Dušík našiel skvelý priestor, dobrých spolupracovníkov a odvážnych interpretov. Tri hodiny dejepisu spolu muzikálovo perfektne nastajlovali do dvoch kontrastných dejstiev.

Kolotoč života Marie Antoinetty sa roztočil závratnou rýchlosťou - od nevinnej a hlúpučkej rakúskej cisárskej dcérenky po francúzsku tínedžerskú kráľovnú s fyzicky nepríťažlivým Ľudovítom XVI. Dvadsať rokov bláznivého života - to bol doslova bežiaci a otáčavý javiskový pás, na ktorom defiloval príbeh so všetkými historickými reáliami až po predrevolučné avíza. Tie zanikli v hluku života aj hudobných decibelov.

Druhé dejstvo vypustilo hektiku a stíšilo decibely. Dovtedajší život mimo reality nadobudol zrazu pre kráľovský pár obludné predstavy z nevyspytateľného konania revolučnej davovej psychózy - koniec luxusu, cesta na popravisko v tridsiatich ôsmich rokoch.

Divadelná realizácia neostala nič dlžná autorskej licencii. Hut〜nú aj atraktívnu historickú tému rozohral režisér Michal Náhlik naplno a bez trémy pred veľkou témou. Striedal vážne aj komické udalosti, vo vizuálnom a svetelnom kontrapunkte ponúkol na obdiv dekadenciu aj chudobu. Spolu s dynamickou choreografiou Jaroslava Moravčíka zaplnili javisko a vytočili celý súbor skvele diferencovaným pohybom zboru aj sólistov.

V horizontálno­-vertikálne členenej scéne Anity Szőkeovej nechýbali saténové baldachýny ani holé železné konštrukcie novej revolučnej masy. Skladateľ Gabo Dušík zasypal Antoinettu „gombitovsky" ladenými melódiami (určite sa stanú hitmi), pseudobarokovými inštrumentálnymi medzihrami aj revolučným vírením bubnov. Len škoda, že historizujúco koncipovaný bulletin nepriniesol kompletné texty hudobných čísiel. Zážitok pre diváka by bol rozhodne silnejší.

Ľudmila Dutková bola naozajstnou kráľovnou večera, vyťažila z príležitosti maximum. S obdivuhodne prirodzenou ľahkosťou odspievala interpretačne náročné sólové party aj duetá. Emotívne silná bola najmä balada o synovi v druhom dejstve. Kompletnosť príbehu dotvorili aj ďalšie historické postavy, ani jedna neostala nevyužitá.

Za zmienku stojí ešte Mária Terézia (stoicky rozhodná Kveta Stražanová), bez ktorej intríg by dojímavý príbeh politicky obetovanej dcéry nebol nikdy uzrel svetlo sveta.

Madame Deficit, ako história Máriu Antoinettu označila, deficit Divadlu Jonáša Záborského určite neprinesie.