Jedna z najpríťažlivejších snímok Juana Manuela Castra Prieta sa volá Márne čakanie na nákladnú loď. Márne čakanie je často obrazom beznádeje. Na svete však existujú miesta, kde je čakanie súčasťou odpočívania, pokoja a dôverčivého šťastia.
BRATISLAVA. Vulkanickým bahnom a porastom pralesa sa kráča oveľa ľahšie naboso. Takisto po kamení, ak sú chodidlá tvrdé a zvyknuté. Také ich majú obyvatelia ostrova Tanna súostrovia Vanuatu v Južnom Pacifiku. Také ich musel mať aj španielsky fotograf Juan Manuel Castro Prieto, keď s nimi chcel udržať krok, aby mohol zaznamenať ďalší zo svojich úžasných fotografických príbehov.
Urobil ich už niekoľko a všetky obleteli svet. Jeho práca s farbou je podobná majstrovstvu renesančných maliarov. Ale jeho madony a svätci, to sú ľudia Etiópie, Indie alebo Peru na svojej osobnej „ceste k slnku".
Jeden deň za druhým
Jeden deň je tu ako druhý a každý je dobrý. Muži stále zbierajú a drvia afrodiziakálne byliny na posvätných kameňoch, zvyky z čias, keď sa vďaka polygamii museli riadne obracať. Ženy stále varia a o všetko sa starajú, predovšetkým však o pokoj svojich mužov.
Dni prichádzajú, dni odchádzajú. Tak prišli aj misonári, nemocnice a školy, anglickí a francúzski kolonialisti, americkí vojaci. Všetko to napokon pretrvala nemenná, usmievavá tvár jednoduchého ľudu ostrova Tanna. Sú dlhovekí a neochvejní ako vulkán Yasur - Starý muž. Starý, ale stále aktívny. Fajčí z dna krátera, každú chvíľu vyprašuje popol, vybuchuje a vypľúva šutre a jeho láva najkrajšie žiari za temnej noci.
Niečo sa však predsa len zmenilo, Tannančania už nepraktizujú kanibalizmus. Scénu, pri ktorej krv tuhne v žilách, Prieto teda už nenafotí. Zato môže byť svedkom neochvejnej dôvery v moc šamanov - domorodec si dá aj ruku odseknúť, veď šaman mu ju vráti. Ako to dopadne, je (bolestne) jasné...
Daj si piepor opojný
Vzpriamený ker piepor opojný, známy ako kava-kava, sa šplhá až do výšky šiestich metrov. Prieto si z neho dal len raz, potom už nikdy. Ak majú domorodci na jeho snímkach oči plné eufórie, ale zato stuhnutú tvár, je viac než pravdepodobné, že si dopriali kavu. A keď spia s hlavou na stole, je to isté.
Pre ženy je jeho pitie absolútnym tabu, a tak sa aj vyhnú duchaplnému výrazu, ktorý je dôsledkom stuhnutia jazyka a svalov tváre.
Dôverčivé deti raja
Hovorí sa, že na ostrovoch Vanuatu žijú najšťastnejší ľudia na svete. Prietove zábery tomu určite dávajú za pravdu. Deti raja, ako sa obyvatelia ostrova sami nazývajú, sa dôverčivo usmievajú, bezstarostne spia pod moskytiérou, driemu unavení slnkom.
Na jednej snímke sú muži a ženy oblečení v šortkách a tričku a na ďalšej zasa už radostne tancujú odetí v banánových listoch.
Pre šťastie sú obyvatelia Tanna pomaľovaní mazľavými farbami a neboja sa, ani keď je Yasur príliš nervózny. Vypravia sa hodiť do krátera obetné dary a nehybne stoja, zatiaľ čo okolo nich lietajú lávové kamene. Kto vie, či rovnako nehybne stál aj Juan Manuel Castro Prieto, keď to nafotil.
A či sa tiež v poslednej chvíli bez mihnutia oka chladnokrvne uhol.
Autor: Ada Jung
