Spokojne, aj bez ilúzií – tak sa dalo odísť v stredu v noci z prvého koncertu skupiny Backstreet Boys na Slovensku.
„Zoraďte sa, nezastavujte sa, usmejte sa, zamávajte a odchod." Také boli inštrukcie pre skupinku obdivovateliek kapely Backstreet Boys, ktoré vyhrali stretnutie so svojimi idolmi pred ich stredajším koncertom v hale Národného tenisového centra v Bratislave. Dievčatá od Čiernej nad Tisou až po Komárno si nervózne chystali kostrbaté anglické pozdravy, spotenými rukami zvierali booklety a fixky na podpis, ale neuspeli.
Prvé stretnutie slávneho boybandu so slovenskými fanúšikmi skôr pripomínalo návštevu safari než veľký okamih s hviezdami, ktoré zostúpili na zem.
Zakázané bozky
„Nijaké bozky, objatia, fotoaparáty ani autogramy," neustále pripomínali ochrankári. Vytúžené stretnutie prebiehalo tak, že skupiny vždy štyroch fanúšičiek prešli okolo štyroch zoradených spevákov a potriasli si s nimi ruku. „Hello, how are you doing?" nacvičene sa pýtali speváci. Keď to všetky štyri dievčatá zvládli, vrátili sa na začiatok radu, postavili sa vedľa Backstreet Boys a niekto zo štábu cvakol fotoaparátom. Fotky vraj budú visieť na oficiálnom webe skupiny.
Títo chlapci hrávali basketbal? Počas päťminútového fototermínu pre médiá stáli pri stene koncertnej haly útle nízke postavy. Spoza kovovej zátarasy mohli tí odvážnejší vykríknuť na členov kapely otázku a dúfať, že odpovedia. Mali sme šťastie. Kričali sme, či názvom albumu This Is Us vzdávajú hold Michaelovi Jacksonovi a jeho neuskutočnenému This Is It. „Je to náhoda. Nevedeli sme, že zomrie," perlil Brian. A.J. skúsil vážnejšie: „Ktorý hudobník nie je ovplyvnený Michaelom Jacksonom? Bol to skvelý muzikant."
Aj keď fototermín trval iba krátko, bohato stačil na zbúranie ilúzií. Najviac medializovaný Nick Carter pôsobil najmenej priateľsky, ba až arogantne a A.J. či Howie, ktorí nemajú toľko titulkov v tlači, sa s novinármi ochotne rozprávali. „Mali sme dlhú cestu autobusom z Milána," informoval A.J. „V Bratislave som stihol vychádzku na Hrad. Deťom sa tam páčilo," zapojil sa Howie. Ten sa o chvíľu začal sťažovať, že mu z toľkých grimás do objektívov tvrdne brada. Vzápätí si spomenul, že sa to dá rozcvičiť. „Pomáha na to bozkávanie." Mal smolu, ochrankári túto terapiu vopred zakázali.
Pozor, máme aj novinky
Samotný koncert bol príjemným vizuálnym zážitkom. Začal sa dokrútkou, v ktorej návštevníkom koncertu najprv jednotlivých členov predstavili. Ubehlo už zopár rokov, čo plagáty kapely Backstreet Boys okupovali dievčenské izby, preto padol vhod detail tváre, meno veľkými červenými písmenami a sladká grimasa. Nasledovalo dramatické šero, dunenie a kráčajúce postavy na plátne sa priblížili, až sa plátno rozostúpilo a speváci vyskočili na javisko.
Premyslený detail príchodu nebol poslednou vychytávkou. Chlapci začali tretiu pesničku v úplnej tme iba so svietiacimi podrážkami topánok. Po nej sa diváci museli aktívne zapojiť. Jeden z členov zavolal na javisko svojho syna, ktorý mal vraj na druhý deň narodeniny. Hala slávnostne zaburácala a spievajúci fešáci i fanúšikovia na plné hrdlá spustili Happy Birthday pre blonďavého drobca.
Prvá polovica koncertu bola o istote. Kapela mastila jeden hit za druhým. Quit playing games with my heart, Larger than life, As long as you love me, Incomplete. V druhej polovici pri nových pesničkách publikum vopred upozornili, že ide o novinku a predstavili tak Bigger, Bye bye love či Straight to my heart z nového albumu This is us.
Cvičme v rytme
Backstreet Boys sa celkom pekne naučili vysloviť slovo Bratislava, a tak s radosťou zdravili a opakovali, ako radi sem zavítali. Dokonca vedeli, že sú na Slovensku prvýkrát.
Asi málokto prišiel do haly s tým, že chce počuť veľké spevácke výkony. Javisko okrem hviezd večera patrilo dídžejovi a štyrom tanečniciam. Choreografie k pesničkám pripomínali dvojhodinovku step aerobiku, štyria útli chlapci však nemali šancu zaplniť javisko, a tak sa museli vrtieť aj mulatka, Ázijčanka, Latinoameričanka a blondínka.
Backstreet Boys udržiavali živý kontakt s publikom, mávali, hádzali do publika dlhé pohľady či prstami kreslili do refrénov srdiečka. Aj keď šou netrvala ani dve hodiny, fanúšikovské srdiečka odchádzali po opätovnom „skočení" chlapcov do plátna teraz už spokojné.
