Iránsky martýr a nepraktický izraelský podnikateľ - to sú dva rôzne svety, ale v kine sa stretnúť môžu.
BRATISLAVA. Stávalo sa len zriedka, keď v československých televíznych novinách neodznela veta o iránsko-irackej vojne. Deti to potom strašilo, že bômb a iných zbraní je asi nekonečný počet, až ich rodičia museli chlácholiť.
Bolo to v rokoch 1980 - 1988, teda vtedy, keď bol vo veku malého chlapca aj Mehran Tamadon. Keď mal dvanásť, presťahoval sa s rodičmi do Paríža a tam aj vyštudoval. Svoj prvý celovečerný dokumentárny film nakrútil v rodnom Iráne.
Je o militantnej skupine Bassidji, ktorá svoje náboženské a politické presvedčenie nemení už od osemdesiatych rokov, a teraz sa postavila do opozície voči reformnému hnutiu. Dnes večer sa premieta na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava a režisér Tamadon bude pri tom tiež.
Zvykol si na slobodu
Neprichádza k nám ako žiadne prekvapenie. Už ho predstihli chýry - v októbri Bassidji vyhlásili za najlepší na festivale dokumentárnych filmov v Jihlave. Tam sa obdivovala jeho forma i to, čo v ňom počuť. Tamadon študoval architektúru, má teda zmysel pre krásne obrazy, a keďže kritický rozum začal používať v slobodnej krajine, zvykol si aj na priamu debatu. Aj keby mala byť v nepriateľskom, dusnom, napätom vzduchu.
S náboženskými martýrmi sa stretával niekoľko rokov. Bol zvedavý, stále sa vypytoval a Bassidji sa mu akosi podarilo presvedčiť, aby v jeho filme odpovedali úprimne. Porota v Jihlave potom zhodnotila: „Tamadon sa pýta, aby porozumel. V tom je univerzálna cnosť dokumentárnych filmov. Keď si povedia: Neviem, ale uvidím, kam ma to povedie."
Čo s najhoršou firmou?
Je to prvý rok, čo sa na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava súťaží aj medzi dokumentárnymi filmami. Evidentne nemusí byť podmienkou, aby dokumenty rozprávali o závažných spoločenských témach, aby sa na festival dostali. Ak by to tak bolo, určite by sa dnes nepremietal izraelský film Najhoršia firma na svete.
Carol Contes a jeho syn, režisér Regev Contes, si myslia, že najhoršou firmou na svete je tá ich. Aj oni kedysi emigrovali, konkrétne zo Slovenska, a dnes podnikajú v Izraeli. Podnikali dosť dlho - kým sa Regev už nemohol pozerať, ako jeho otec zaspáva za pracovným stolom. No lenže, čo teraz? Treba ho vyhodiť aj s jeho partnerom?
Ak to boli bolestivé rozhodnutia v skutočnosti, v kine je to aspoň milý príbeh o chytaní marketingového vlaku a vzťahu medzi deťmi, ktoré sú stále múdrejšie a odvážnejšie, a ich rodičmi, ktorí sú stále krehkejší.