SME

Kniha - univerzálne médium

Od vynálezu kníhtlače vyšli na celom svete milióny kníh a zdá sa, že aj napriek technickému pokroku ich tak skoro nič nenahradí.

Niekoľko verných priateľov človeka sa uchádza o predikát „najlepší“. Popri psovi a posteli je to aj kniha. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že súčasnosť práve tomuto odvekému priateľovi človeka veľmi nežičí. Prinajmenšom vydavatelia a kníhkupci bijú na poplach, že ľudia nekupujú knihy, a teda ani nečítajú. Kupovať a čítať sú však dve rôzne veci.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie každý, kto nakupuje knihy na metre, ich aj číta, a na druhej strane, nie o každom, kto takmer ignoruje dnešnú ponuku vydavateľstiev a kníhkupectiev, sa dá povedať, že nečíta. Kultúrnu úroveň človek najčastejšie získa vo svojej rodine a záľubu v čítaní naňho prenesú rodičia, čo je spojené s prístupom k neraz pozoruhodnej rodinnej knižnici, ktorá sa môže dediť z pokolenia na pokolenie. Knihomoli s veľkými knižnicami plnými atraktívnych titulov zo šesťdesiatych až deväťdesiatych rokov minulého storočia si asi sotva budú dnes znova kupovať základnú literatúru. Nepotrebujú nové vydania Kafku, Tolstého či Hellera, keď môžu čítať tie, čo majú doma po rodičoch alebo starých rodičoch.

SkryťVypnúť reklamu

Kniha - univerzálne médium

Všeobecná gramotnosť naprieč spoločenskými vrstvami je relatívne novodobá záležitosť. Súvisí s postupným zavedením všeobecnej povinnej štvorročnej školskej dochádzky v Európe koncom 18. storočia. Dovtedy vedeli čítať a písať len učenci a kultúrne vyspelí príslušníci honorácie.

Ani po tom nepatrilo čítanie kníh ešte dlho medzi bežné kratochvíle. Rozšírilo sa až v druhej polovici 19. storočia. A to, že veľa príslušníkov mojej generácie i generácií pred nami je sčítaných, to zasa súvisí s atmosférou života v komunistickom režime. Neexistovali nijaké iné lákadlá, nijaké iné kratochvíle. Koho nezaujímalo poskakovanie vo folklórnom súbore alebo vrešťanie na futbalovom či hokejovom štadióne, ten ozlomkrky čítal. Pamätám sa, že v osemdesiatych rokoch som v kyslikárenskom velíne, kde som pracoval, prečítal denne jednu knihu. A nebol som sám.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes už má kultúrny človek, pochopiteľne, viac atraktívnych lákadiel. Je to to, čo Fedor Gál výstižne nazýva „pestrosťou šancí“. Kultúrny človek sa dnes nerovná automaticky knihomoľ. A predsa tu knihy stále sú, stále sa vydávajú nové a zdá sa, že žiadna technická vymoženosť im neublíži. Koľkokrát už kuvikovia predpovedali zánik knižnej kultúry, a predsa sa vždy mýlili. Na čítanie knihy totiž potrebujeme hardvér i softvér, ktorý si stále nosíme so sebou, v sebe. Pár očí, občas možno vylepšených okuliarami na čítanie, ako hardvér, a naša gramotnosť a schopnosť porozumieť písanému textu ako softvér. Sto rokov starý Ottov náučný slovník môžeme používať bez problémov aj dnes. Jeho desať rokov starú elektronickú verziu na CD-ROM-e už sotva máme na čom otvoriť, tak sa zmenili informačné technológie.

SkryťVypnúť reklamu

obr_02.jpg

Codex gigas nazývaný aj Diablova biblia. Vedci sa prikláňajú k názoru, že je dielom
jedného človeka a vznikol v priebehu dvoch desaťročí. Na strane 290 je unikátne
zobrazenie diabla. Kódex počas tridsaťročnej vojny ukradli švédski žoldnieri a dnes sa
nachádza v Národnej knižnici v Štokholme.

Písmo, základ knihy

Je len niekoľko takých zásadných míľnikov v dejinách ľudstva, ako vynález písma. Ak pripustíme, že prvým významným objavom bolo používanie nástrojov a ohňa, tak druhým kvalitatívnym zlomom je vznik písma ako záznamu reči a fixácie správy alebo spomienky. Písmo je svojou kultúrnou povahou vždy späté s určitým jazykom. Zachováva ho v jeho historickom vývoji a dokonca vydáva svedectvo aj o dávno zaniknutých jazykoch dávno neexistujúcich národov.

SkryťVypnúť reklamu

Bez písma niet dejín. Národy bez písma ľahko menili jazyky, ktoré sa buď rozpadli na rozmanité dialekty, alebo podľahli jazykom susedných národov, ktoré písmo už mali. Neznalosť písma znamenala zánik jazyka a vplynutie národa do kultúrnejších okolitých národov (čo - medzi nami - bolo veľmi pozitívne). O dôležitosti písma svedčí aj fakt, že epochu, keď kmene a národy nepoznali písmo, nazývame prehistorickou, teda preddejinnou.

Písmo, ktoré sa dá čítať aj po tisícročiach, vzniklo súbežne v niekoľkých oblastiach Starého sveta. Je zaujímavé, ako sa navzájom podobajú zemepisné i klimatické podmienky týchto najstarších ohnísk kultúry. Ide predovšetkým o sútok riek Eufrat a Tigris v dnešnom Iraku, povodie Nílu v Egypte a údolia Jang-ce-ťiang (Perlovej rieky) a Chuang-che (Žltej rieky) v Číne. Pre nás, Európanov, sú zaujímavé predovšetkým prvé dve lokality, pretože ich písma považujeme za prapôvod európskeho písma používaného dodnes - či už latinky, alebo cyriliky. Medzi odborníkmi dodnes jestvuje spor o to, či je staršie egyptské hieroglyfické, alebo sumerské klinové písmo. Na základe najnovších výskumov sa začína väčšia časť prikláňať k názoru, že Egypťania mali niekoľko storočí náskok.

SkryťVypnúť reklamu

Už starí Feničania...

Významným vynálezom pre neskorší vývoj písma a knihy je vynález papyrusu a jeho úpravy do zvitkov. Ďalším kľúčovým vynálezom bol vynález hláskového písma. Vytvorili ho v 13. až 12. storočí pred naším letopočtom Feničania. Títo odvážni moreplavci prijímali rôzne kultúrne prvky od všetkých okolitých i vzdialených národov. Plavili sa za obchodom po celom Stredomorí, ale dostali sa aj do Británie a Severného mora, a dokonca oboplávali Afriku.

Fenické písmo obsahovalo dvadsaťdva hláskových znakov jednoduchého tvaru a z ich abecedy je odvodených asi osemdesiat percent dnes existujúcich abecedných systémov. Jednoduchosť fenického písma bola príčinou jeho rýchleho rozšírenia po celom Stredomorí. Umožňovali to rozsiahle obchodné kontakty Feničanov a navyše aj ich mentalita, ktorá nesledovala nijaké dobyvačné ciele, takže ich jazyk a písmo neboli symbolom podmaniteľov a nestali sa predmetom nenávisti a odmietania, pretože ich nikdy nikto nikomu nevnucoval násilím.

SkryťVypnúť reklamu

Od Feničanov sa naučili písať Gréci. Grécka abeceda ovplyvnená fenickou (Gréci iba zmenili smer písma na zľava doprava, čím ovplyvnili všetky indoeurópske písma, zatiaľ čo Semiti, prapotomkovia Feničanov, dodnes píšu sprava doľava) sa najprv rozšírila po stredomorských ostrovoch obývaných Grékmi a potom prenikla do pevninského Grécka a jeho osád. Zo západogréckeho písma vzniklo latinské písmo, ktorého vývoj vyvrcholil v Ríme a ktorým je napísaný aj tento článok.

obr_01.jpg

Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg (1398 – 1468), vynálezca
mechanickej kníhtlače. V roku 1455 publikoval svoju 42-riadkovú Bibliu, prvú tlačenú
knihu. Aby mohol vôbec zrealizovať svoj vynález, musel si vziať od úžerníka na
6-percentný úrok pôžičku 1600 guldenov, za ktoré sa v tých časoch dalo vraj
kúpiť 20 meštianskych domov alebo 6 vidieckych statkov. Gutenberg šiel po pár
rokoch do konkurzu, jeho vynález sa však ujal a zaistil mu nesmrteľnosť

SkryťVypnúť reklamu

Prvá literatúra v Európe

Antické písomníctvo je veľmi bohaté a do dnešných čias sa nám zachovalo množstvo diel gréckych a rímskych autorov, ktoré by sa dali nazvať knihami. Boli napísané perom a atramentom na papyrusových alebo pergamenových zvitkoch. Mená ako Aristoteles, Herodianus, Lukianos, Epiktetos, Xenofón, Plinius, Tacitus, Ovidius, Livius, Pausanias, Apuleius, Seneca, Plutarchos, Flavius a mnohí ďalší patria dodnes medzi významných a vydávaných literárnych autorov.

Divadelné hry autorov, ako sú Sofokles, Euripides či Plautus, zasa patria k repertoárovým kusom svetových divadiel. V tých časoch vzniklo aj významné literárne dielo, ktoré považujeme za prvý román v dejinách literatúry: Satirikon rímskeho autora Petronia. Žiaľ, veľká časť tohto diela sa nedochovala, rovnako ako sa nedochovalo množstvo iných diel, pretože papyrusové i pergamenové zvitky boli mimoriadne krehké a málo odolné.

SkryťVypnúť reklamu

Latinské písomníctvo nezaniklo s pádom Rímskej ríše roku 476 n. l., pretože rôzne barbarské národy, ktoré prenikli do dnešného Talianska, síce toto územie mocensky ovládli, ale kultúrne podľahli latinskej kultúre. Latinský jazyk i písmo ostali aj v ďalších storočiach nositeľmi rímskej kultúry, pretože katolícka cirkev sa primkla k latinčine a urobila ju svojím liturgickým jazykom.

Kódexy

Éra bezprostredne nasledujúca po páde Západorímskej ríše sa nazýva obdobím raného stredoveku. V časoch, keď už bola latinčina mŕtvym jazykom, žila ešte stále ako reč liturgie, biblie a vedy. Do popredia sa však začali čoraz viac dostávať jednotlivé národné jazyky kultúrne vyspelých národov. Najstaršie literárne pamiatky v národných jazykoch majú v Európe Anglosasi, Íri a Nemci (8. storočie), Francúzi (9. storočie), Taliani (10. storočie), Provensálci a Nóri (11. storočie), Španieli a Portugalci (12. storočie), Švédi a Dáni (13. storočie).

SkryťVypnúť reklamu

Knihy vznikali v kláštorných a kapitulných pisárňach (skriptóriách), kde sa ručne prepisovali, a tak vznikali viaceré exempláre. S pisármi spolupracovali maliari iluminátori, ktorí zhotovovali maľované iniciály na začiatkoch jednotlivých kapitol a obrázky. Práca na takej knihe trvala podľa rozsahu od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov.

V tom čase už mali tieto diela zhruba podobu dnešnej knihy (stredoveký názov pre viazanú knihu bol kódex) a tvoril ich zväzok pergamenových listov zviazaný do koženej alebo textilnej väzby. Keďže hodnota, a teda i cena takejto ručne písanej a iluminovanej knihy bola nepredstaviteľne vysoká, boli knižnice výlučne súčasťou kláštorov a farností. V tých časoch nebolo zvykom, aby knihu vlastnila súkromná osoba, pokiaľ nešlo o výnimočne bohatého šľachtica, prípadne panovníka. Objednávateľ knihy nikdy nešetril na väzbe, takže často šlo o nákladnú zlatnícku prácu zdobenú plastikami a osadenú drahokamami.

SkryťVypnúť reklamu

Na prelome prvého a druhého tisícročia nastupuje pri vzniku knihy nový materiál, ktorý knihu oproti drahému pergamenu o niečo zlacnil, a tým umožnil jej väčšie rozšírenie: papier. Tento pôvodne čínsky vynález sa do Európy dostal prostredníctvom Arabov, ktorí ho používali už v ôsmom storočí. Mimochodom, najstaršia rukou písaná latinská kniha na Slovensku je Nitriansky kódex z prelomu 11. a 12. storočia.

obr_04.jpg

Diablov kódex

Najväčším a aj najzáhadnejším kódexom na svete je kniha, ktorú pravdepodobne napísali začiatkom 13. storočia v benediktínskom kláštore v Podlažiciach pri Chrudime v Česku. Pre jej rozmery ju označujú Codex gigas (v preklade Obrovská kniha) alebo podľa výnimočného vyobrazenia diabla tiež ako Diablova biblia. Zámerom autora bolo zhrnúť do jedného diela všetko vtedajšie poznanie, vytvoriť akúsi knižnicu v jedinej knihe. Do knihy je latinsky vpísaná celá Biblia, Starý i Nový zákon, Kosmasova Kronika česká a celý rad ďalších traktátov (okrem iného z histórie, etymológie a fyziológie) a menších spisov, kalendár s nekrológom, zoznam bratov podlažického kláštora, zaklínadlá a rôzne dobové záznamy.

SkryťVypnúť reklamu

Kódex obsahuje iluminácie v červenej, modrej, žltej, zelenej a zlatej farbe, iniciály sú veľmi bohaté, často cez celú výšku stránky. Veľmi pútavé sú špirálovito zdobené vzory, z ktorých vyrastajú rôzne kvetinové výhonky. Na celom diele fascinuje jeho jednota. Charakter písma je bez zmeny takmer v celom rozsahu, bez vplyvu starnutia pisára, ochorenia, počasia či nálad - ako keby celá kniha naozaj vznikla počas veľmi krátkeho času. Legenda tvrdí, že ju za jednu noc napísal mních, ktorému pomáhal sám diabol.

Vedci sa však prikláňajú k názoru, že kódex je dielom jedného človeka a vznikol v priebehu dvoch desaťročí. Mimochodom, na strane 290 sa nachádza unikátne zobrazenie diabla, vo veľkosti skoro 50 centimetrov. Niekoľko strán predtým je napísaných na sčernetom pergamene a má charakter veľmi ponurý, veľmi odlišný od celého zvyšku kódexu. Kódex počas tridsaťročnej vojny ukradli švédski žoldnieri a dnes sa nachádza v Národnej knižnici v Štokholme.

SkryťVypnúť reklamu

Stroj na knihy

Okolo roku 1450 prišiel vynález kníhtlače, azda najväčšia revolúcia v dejinách knihy. Jeho pôvodcom bol Johannes Gutenberg a v nasledujúcich rokoch umožnil masovú produkciu kníh, čím sa ich cena znížila tak, že bola dostupná aj pre stredne majetných ľudí. Vzniklo tzv. čierne umenie, ako sa dakedy kníhtlač nazývala, a rýchlo sa rozšírilo do kultúrneho sveta.

Gutenbergovi šlo o viac ako o zavedenie mechanického rozmnožovania textov v kontraste k tradičnému a nesmierne prácnemu rozpisovaniu. Jeho hlavnou zásluhou je, že vyriešil celý technologický proces tlače vrátane vynájdenia dobre taviteľnej zliatiny niekoľkých kovov. Jeho prvé matrice boli z olova, ale neskôr prešiel na tvrdšie zliatiny s vyšším obsahom medi.

Postupne, ako sa výroba kníh zrýchlila a počty výtlačkov rástli, začali tlačené knihy prevládať nad rukopisnými. Tlač mohla uspokojiť oveľa širší okruh záujemcov a v priaznivej atmosfére renesancie a humanizmu bola ideálna situácia na jej rozšírenie do všetkých vtedajších kultúrnych centier Európy.

SkryťVypnúť reklamu

Okrem Gutenbergovej tlačiarne v nemeckom Mainzi tu pribudla dielňa Johanna Mentelina (založená v roku 1458 v Štrasburgu) a benátska tlačiareň Alda Dia Manutia (založená v roku 1490). Manutiove knihy vychádzali najmenej v tisícových nákladoch a mali ako prvé knihy na svete uvedenú interpunkciu pomocou čiarok, bodiek, dvojbodiek a pomlčiek. Manutiove knihy boli preslávené dokonale odvedenými korektúrami a sám majiteľ vraj sľuboval dukát tomu, kto v knihe z jeho tlačiarne nájde chybu.

Jednou z prvých kníhtlačiarní na Slovensku bola Dadanova tlačiareň v Žiline. Fungovala od roku 1665 a Ján Dadan sa tak stal prvým známym tlačiarom v Žiline. Podľa odborníkov z Múzea knihy v Mainzi vyšlo v Európe za prvých päťdesiat rokov od Gutenbergovho vynálezu desať miliónov kníh. Kniha sa vydala na víťazný pochod do domácností.

SkryťVypnúť reklamu

obr_03.jpg

Technický pokrok a kniha v 19. a 20. storočí

Devätnáste storočie by sa dalo označiť nielen za storočie pary, ale aj vynálezov. Niektoré z objavov, ktoré naštartovali priemyselnú revolúciu, prispeli aj k zdokonaleniu kníhtlače a spôsobili, že tlačiarenské remeslo sa zmenilo na priemysel. Racionálne zrýchlenie sadzby a tlače však malo kladný vplyv na kvalitu a objav nových grafických techník priaznivo ovplyvnilo ilustračné možnosti. Medzi revolučné vynálezy, ktoré ovplyvnili rozvoj kníhtlače, patrí na prvom mieste mechanická výroba papiera (Francúz Nicolas Louis Robert v roku 1798).

Ďalej to bol vynález rýchlolisu (Friedrich König v roku 1812). Odlievací stroj na litery (Dr. William Church, 1822) zrýchlil výrobu litier asi z päťsto za desaťhodinovú zmenu na šestnásťtisíc. Aj napriek tomuto pokroku musel samotnú sadzbu vykonávať sadzač ručne, a to až do zavedenia fotosadzby (približne od roku 1960). Tavenú literinu a matrice nahradila filmom alebo svetlocitlivým papierom. Písmená sa pomocou svetla premietali na film, z ktorého sa ofsetom prenášali v podobe celých stránok na papier. Koncom 20. storočia sa táto technológia zdokonalila vďaka informačným technológiám a digitálnej tlači.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes teda vznikajú knihy úplne inak ako za čias Gutenberga, nehovoriac o stredovekých prepisovačoch kódexov. Jedno však majú spoločné: sú nositeľkami informácií, vedenia i estetického a umeleckého zážitku. Čitateľ sa prostredníctvom ich stránok dostáva do iného sveta, vzlieta na vlnách fantázie a predstavivosti, alebo sa dozvedá čosi závažné a podstatné o našom svete. Ako pred mnohými storočiami povedal Lucius Annaeus Seneca: „Kniha je základom poznania, učiteľom vekov a vládcom kráľovstva ducha.“
Toto, podistým, platí dodnes.

Autor: Peter Pišťanek

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 700
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 529
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 691
  5. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 10 299
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 991
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 692
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 429
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 357
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 468
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 346
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 060
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 343
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 336
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 812
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 416
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu