ročnej a rozmanitej tvorby.
Nenápadný všestranný výtvarník, pohybujúci sa (v ústraní) rovnako rád v oblasti maľby, grafiky, koláže, ilustrácie, ako aj v keramike, drevorezbe a tvorbe objektov (najmä priekopníckou technikou odlievaných kanálov), však pripravil pre návštevníkov bratislavskej Galérie Z predovšetkým výber zo svojej najnovšej tvorby. Tej dominuje maľba, niekedy akoby testujúca divákovu definíciu banality a gýča, často využívaná aj v kolážach (maľovanie na noviny, ktoré Jiří Olič v úvodnom slove nazval kolážovou odrodou výtvarného žurnalizmu), a keramika.
Olej nazvaný Konečne svadba podľa Gusta (pocta Augustínovi Dobrovodskému) však nenápadne odkazuje na Štullerovo pôsobenie v neoficiálnych štruktúrach spolu s Igorom Kalným, Jánom Budajom, Tomášom Petřivým či Vladimírom Archlebom, jeho súkromné bytové výstavy či akcie a happeningy napríklad na legendárnom bratislavskom kúpalisku Lido, alebo účasť na vydávaní samizdatov.
Autorovo rozhodnutie vystavovať len najnovšie diela bolo možno „kryté" aj paralelným krstom monografie z Vydavateľstva Michala Vaška, ktorá konečne odklína Štullerovu tvorbu z rozpačitého a zbytočného ústrania.
