Keď uniesli syna Michala Kováča, podnikateľom v pornopriemysle sa veľmi darilo. Keď sa v roku 1998 zmenila vláda, začali do erotických podnikov chodiť kontroly a policajné razie. A keď premiér v januári vyzýval, aby sme v rukách poťažkali euro, sexshopy sa ocitli v kríze. Režisér PETER BEGÁNYI najprv zo zábavy hľadal spojenie medzi politikou a erotikou, nakoniec chcel vidieť, na akej úrovni je naša spoločnosť. Jeho nový film Erotic nation mal včera premiéru, zajtra sa ešte premieta na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava. Na nový rok sa potom dostane aj do kinodistribúcie.
Každý, kto si kúpil kameru, nakrútil ako prvú svoju nahú manželku, hovorí vo vašom filme Karol Raffay, majiteľ prvého sexshopu na Slovensku. Môžete potvrdiť pravdivosť tohto výroku?
„Manželku zatiaľ nemám! Ale asi by som ju nenakrútil, nikdy nenakrúcam svoju rodinu. Je to pre mňa tabu a ani by som to nevedel. O čo viac som otvorený k cudzím ľuďom, o to viac si chránim svoje súkromie. Dokonca som rodičov nefotil ani vtedy, keď som potreboval nejaké fotky odovzdať v škole. Mama by sa hneď štylizovala: Petrík, sem, Petrík takto."
Pred Erotic nation ste nakrútili Pornoromantika, film o mladom študentovi z pornokonkurzu. Aký dojem vtedy vo vás táto práca zanechala?
„Bolo to ťažké nakrúcanie, ten chlapec mal depresie, o tretej ráno mi zvyčajne zavolal a chcel mi rozprávať, o čom sníval. Bol veľmi inteligentný, ja s jeho mozgom by som mal dnes IT firmu a bol by som milionár. Ale on túžil len po jednom - mať ženy a byť pornohercom. Často som pri ňom cítil, že ho chcem objať."
Dodnes vám však niektorí vyčítajú, že ste ho zneužili.
„Áno, veľa dokumentaristov mi hovorí, že som ho ponížil a zničil mu život. Nesúhlasím s tým. Rozprával som sa s psychologičkou aj so psychiatrom, s jeho rodičmi a sestrou. Mal som jasne danú etickú linku, nijaké erotické zábery som nenakrútil. Naopak, Drahomíra Vihanová z FAMU mala pocit, že som do toho filmu nešiel naplno. Reagovala na scénu, kde ten chlapec pri konkurze odpadáva. Vtedy som vypol kameru, liečil ho, podával mu vodu - a ona sa ma spýtala, prečo som to nenakrúcal ďalej. Nemohol som, vravel som jej. Povedala, tak to potom nemáte gule!"
V čom teda spočíva ten tenký ľad, keď dokumentarista nakrúca o erotike? V intimite, či skôr v možnej vulgárnosti?
„V Pornoromantikovi sme naznačili intimitu a nechceli sme ju narúšať. Pri Erotic nation som si naopak povedal, že pôjdem do toho naplno, lebo o tom pornografický priemysel je. Ale najprv som musel svojich kolegov povzbudiť. Pretože keď sme prvýkrát do sexshopu vstúpili, báli sa, že ich vibrátor uhryzne do krku. Tak som sa cítil ja, keď som začínal nakrúcať Pornoromantika a vedel som už, že to nie je dobrý prístup. Preto som ich vyzval, aby si dali vyložiť na stôl všetky predmety, ktoré ich zaujímajú a aby si ich ohmatali. Uvideli, že je to normálna elektronika a upokojili sa."
Prečo ste to chceli spojiť práve s politikou?
„Ten pornokonkurz v Pornoromantikovi organizoval práve Karol Raffay. A on mi zrazu začal rozprávať o tom, ako už od roku 1988 podniká a že založil prvý sexshop na Slovensku. Čo ste tam predávali? pýtal som sa ho. Vravel, že v roku 1993 sa najviac darilo obchodu s vibrátormi, v roku 1995 zas obchodu s nafukovacími Ančami. Uvedomil som si, že vtedy bol pri moci Mečiar. Zaujímavé je, že Karol volil KDH - sú mu blízke ich hodnoty a predpokladá, že kým budú v politike oni, jeho biznisu sa bude dariť. Skúsil som teda sex a politiku postaviť vedľa seba. Tak potom vznikla táto dokumentárna groteska."
Peter Begányi s úsmevom sleduje, ako ho ľudia začínajú považovať za sexuálneho guru. Po filme Pornoromantik nakrútil dokument Erotic nation, ktorý sa budúci rok dostane do distribúcie a už teraz ho vysiela HBO. Slovenská televízia už vysielala jeho predchádzajúci film Ja som bulvár.
FOTO – PIKNIK PICTURES
Na začiatku deväťdesiatych rokov išli ceny v obchodoch prudko hore a ľudia mali pocit, že kroky podnikateľov nemôžu nijako ovládať. Aký podnikateľ sa vám zdal byť Karol Raffay? Slušný?
„Áno, slušný. Ale on mal dobré pozície už za komunizmu. Bol z dobrej rodiny, jeho otec bol šéfom siete Priorov a nejaký právnik mu poradil, že môže aj podnikať. Takže by sa mu darilo, aj keby sa komunizmus neskončil, navyše, vystihol príležitosť. Pochopil, že erotický priemysel je dobrý biznis, nerobil to preto, že by bol nejaký deviant."
Zdá sa, že mu záleží na spokojnosti zákazníkov, vraví, že by si vedel predstaviť ich sklamanie, keby im nejaký výrobok nefungoval.
„Je pravda, že toto podnikanie berie veľmi seriózne, ako službu národu. Pritom zostáva rojkom, aj keď sa mu teraz s obchodom nedarí."
Rozumiete tomu, prečo počas krízy utrpel aj erotický priemysel?
„Prestalo sa dariť aj drogérii, všetci si kupujú len najdôležitejšie veci, nemyslia na erotické pomôcky. Ešte by som pochopil, keby si chceli spestriť život šesťdesiatroční manželia, v tom veku pôjdem do sexshopu asi aj ja. Ale teraz? Vlastne ma dosť prekvapilo, keď som v sexshope videl mladé dievčatá, ako si kupovali análny vibrátor. My zo štábu sme sa pýtali, čo to je - a predavač tvrdil, že s tým budú mať fantastické Vianoce. Mám pocit, že to tí mladí nabrali z pornofilmov a považujem to za choré. Ak majú chlapci dievča, majú pocit, že by na ňu mali byť radšej traja."
Nepodporujú aj Raffayovci ten neznesiteľný tlak a stres, ktorý vytvárajú médiá?
„Netvrdím, že by sme mali cenzurovať pornovideá, ale čosi by bolo treba urobiť. Nie je predsa normálne, aby si deti sťahovali pornovideá z internetu, že im len stačí kliknúť, že majú osemnásť. Keď som mal trinásť rokov ja, chodil som sa bicyklovať, a keď som mal pätnásť, rozhodne som kamarátovi na narodeniny nekupoval erotickú pomôcku. Nie preto, že to vtedy ešte v Košiciach nebolo, ale preto, že by mi to ani nenapadlo. Rodina Raffayovcov je čarovná v tom, že si to uvedomuje a svojim zákazníkom odporúča, aby boli rozumnejší."
Zároveň máme dešpekt voči striptérkam a prostitútkam. Odkiaľ pochádza?
„Povedal by som, že za nich preberáme ich hanbu, hanbu za vyzlečené telo. Bude to asi preto, že sami nemáme vyriešenú vlastnú sexualitu. Keby sme mali, nemali by sme s tým problém."
Čo si teda myslíte, aký máme vzťah k sexu?
„Máme chorý vzťah aj k sexu, aj k erotike, lebo normálne nie je ani to, že sa do sexshopu bojíme vstúpiť. A nie je normálny ani strach mojich kamarátov, ktorí tvrdia, že som si v tomto filme dovolil veľa a že grant na ďalší film už nedostanem."
Tá drzosť má spočívať v tom, že ste si dovolili spojiť erotiku s politikou, či skôr v tom, ako vo vašom filme hodnotí politikov komentátor a spisovateľ Márius Kopcsay?
„Aj v jednom, aj v druhom."
Dalo by sa povedať, že úroveň našej politiky nemá ďaleko od úrovne pudov?
„Je to naozaj veľmi podobné. Oba svety sú plytké a jednoduché. Keď som si pri nakrúcaní znovu pozeral zábery Mečiara s Claudiou Schifferovou pri otváraní diaľnice, alebo keď som videl, ako v relácii Fašírka komponovali tváre kresťanských politikov do erotických fotiek, uvedomil som si, na akej nízkej úrovni je náš politický i spoločenský život. Veď v televízii sa doteraz darí Drišľakovinám a Senzi Senzusu, hoci sa vysiela už dvestopäťdesiata ôsma repríza z roku 1998."
Film Erotic nation ste robili niekoľko rokov, niekoľko rokov ste sa museli stretávať s ľuďmi z pornopriemyslu. Aké to boli stretnutia?
„Karol Raffay bol veľmi férový, ctil kľúčovú mafiánsku zásadu - na čom sa dohodneme, to platí. Okolo neho však bolo dosť ľudí, ktorí ma unavovali. Napríklad nezodpovedné striptérky. Nechodili načas a mňa to stálo peniaze. Lenže to ešte stále nebolo to najvyčerpávajúcejšie. Najviac ma vyčerpávalo to, že som sa musel stretávať s ľuďmi, s ktorými nemám nijaké spoločné témy. O čom by sme sa mohli spolu baviť, keby sme sa stretli v kaviarni? O tom, že nie sú peniaze? Alebo o tom, aké nové výrobky prišli? Máme iné hodnoty. Vstúpil som teda do sveta, ktorý nie je môj, ale musel som to spraviť, keď som sa chcel niečo dozvedieť."
