BRATISLAVA. Nejde o antikapitalistický pamflet, ako v anotácii k filmu zdôraznil aj umelecký riaditeľ Medzinárodného filmového festivalu Bratislava Matthieu Darras. To však neznamená, že film V pasci neoliberalizmu nie je odvážny už svojou formou. Príhovory popredných svetových intelektuálov trvajúce aj deväť minút sú predelené len názvami kapitol s minimálnym komentárom podkresleným výbornou komponovanou hudbou v štýle nemého filmu.
Neverím v zákony trhu
Kanadský režisér Richard Brouillette hovorí, že čiernobiely film zvolil nielen pre financie, ale aj pre pocit nadčasovosti, ktorý táto štylizácia podľa neho vyvoláva. Priznáva, že niektorí diváci už pri jeho sledovaní rátajú knihy na poličke za Noamom Chomským, no každému chcel nechať čas, aby dokončil svoju myšlienku
Kritiky nepreháňajú, ak film prirovnávajú k trileru. Spôsob, akým autor radí známe nudné fakty do nových súvislostí, je prekvapujúco napínavý. Režisér nechcel byť objektívny. „Už len to, že dáte niečo do istého rámca, je subjektívne,“ pripúšťa.
Hoci bol jeho kritický pohľad na isté javy kapitalizmu zrejmý, vystupovanie vo filme neodmietli ani poprední pravicoví myslitelia. „Prišiel som so solídnymi otázkami, nechcel som ich na ničom nachytať, nevy?smieval som sa z nich.“ Brouillette jednoducho neverí v „prirodzené“ zákony trhu. Presviedča divákov, že systematické presadzovanie neoliberálnych myšlienok viedlo v posledných desaťročiach k väčšej chudobe i k sociálnym rozdielom, nehovoriac už o bublinách na trhoch.
Témami jeho filmu nie sú nijaké intelektuálne schémy, ale veľmi praktické otázky. Podporujeme sociálnymi programami chudobu, do ktorej sa ich adresáti dávok vlastne zaľúbia? Je zbytočné podporovať vzdelanie ľudí (45 percent amerických robotníkov nevie čítať), ak aj tak vládnu len lobistické skupiny? Na čom sa dá spoľahlivejšie založiť spoločnosť – na viere v dobro človeka či na realistickom odhade jeho egoizmu?
Mal by Sokrates robotu?
Bolo by správne sprivatizovať aj rieky, ako to vo filme navrhuje Martin Masse, riaditeľ liberálneho internetového časopisu Québécois Libre? Vedeli by ich súkromní vlastníci efektívnejšie uchrániť pred znečisťovaním? „Ak by sme sprivatizovali napríklad polárne medvede, urobila by nejaká firma všetko na ich záchranu?“ rozvádza do extrému Brouillette.
Ak by sme sprivatizovali napríklad polárne medvede, urobila by nejaká firma všetko na ich záchranu?
Richard Brouillette
V rozhovore spochybnil všeobecne prijímanú tézu o absolútnej efektivite súkromného manažmentu. Tvrdí, že štátne zdravotníctvo v sociálnejšej Kanade je oproti tomu privátnemu v Amerike lacnejšie, nielen z dlhodobého hľadiska. Extrémna privatizácia dáva podľa neho celú moc do rúk nevolených, v podstate anonymných ľudí.
Profesor manažmentu na Univerzite v Montreale Omar Aktouf sa vo filme pýta, či by dnes Hugo, Socrates alebo Rimbaud boli zamestnateľní? Je úlohou vzdelaných riešiť existujúce problémy alebo nastoľovať nové otázky, ktoré môžu zavedený systém aj spochybňovať?
Kresťanské východisko
Sám režisér, ktorý študoval na univerzite latinčinu, je dobrým príkladom toho, kam vedie všeobecné vzdelanie.
Brouillette priznáva aj to, že väčšina jeho ideológie pochádza z kresťanstva a jeho dôrazu na sociálnu spravodlivosť. Myšlienky modernizmu a pokroku, dnes akoby prevalcované post?modernizmom, ho stále fascinujú. „Ja som vo vzťahu k ľudstvu optimista. Stále verím, že môže byť aj lepšie,“ dodáva s úsmevom.
