Banskobystrické kino Hviezda, ktoré bude čoskoro asanované, sa stalo jedným z priestorov výstavy
a miestom workshopu Rétorika fikcie.
BANSKÁ BYSTRICA. Projekty kurátorky Miry Keratovej sa zaoberajú prehodnocovaním interpretácie minulosti v stredoeurópskom priestore. V koncepte Romantika mojej mladosti, budúcnosť mojej nostalgie v Stredoslovenskej galérii vytvára ďalšiu platformu na definovanie pojmov romantika a nostalgia konfrontáciou histórie na oboch stranách železnej opony.
Hľadá korene a modifikácie popkultúry a konzumu v totalitnej spoločnosti a motívy „ostalgie" v demokracii posledných rokov. Pôvodne malo byť ústrednou akciou tohto otvoreného projektu odhalenie architektonickej realizácie foyer kina Hviezda od Vladimíra Popoviča z roku 1975.
Spomienkový potenciál
Kurátorka a umelci Dora Kenderová, Jaroslav Varga a Petra Feriancová reagovali však nielen na toto dielo, ale pracovali so škálou prvkov strácajúceho sa priestoru a spomienkovým potenciálom divákov, v oboch prípadoch v rôznych štádiách procesu chátrania.
Autentická aj sprostredkovaná pamäť bola okrem Popovičovej monumentálky podporená nájdeným a (dnes už) sprístupneným archívom miestneho premietača. Dielom náhody cez neho presvital aj súkromný príbeh.
Vystrihnuté ľúbostné scény
Voľným uchopením ideológiou zdeformovaného sveta filmového umenia a zábavy, prezentovaného vo forme plagátov a bulletinov k festivalom sovietskych filmov, fotografií a korešpondencie, bola centrálna projekcia Jaroslava Vargu na mieste premietacieho plátna.
Reaktivizovala fiktívnu, minulú aj prítomnú, intímnu a verejnú skúsenosť diváka intervenciou do príbehu filmu Cinema Paradiso. V rámci nej Varga uviedol súbor scenzurovaných a vystrihnutých záberov ľúbostných scén, uchovaných filmovou postavou premietača pre ďalšie generácie.
Priamy vstup do zániku kina
V atmosfére Morriconeho hudby k filmu sa prerušovaná svetelná projekcia Dory Kenderovej v zachovanom torze hľadiska hrala so sprítomňovaním diváka a spolu s premietaním dobových reklám vytvorila pre zúčastnených priestor pre vlastné „uchopenie" budovy kina.
To všetko v situácii, keď kinosály v Banskej Bystrici ostali len v nešťastnej stavbe miestneho shopping centra Európa a ďalšie dve zrušené kiná môže čakať podobný osud.
Na premietača si pamätajú mnohí, ale čo si pamätá premietač? Zámer priameho uvedenia do deja zániku kina mal byť a bol zážitkom. Dvere do zákulisia kina boli otvorené, premietač ostal za dverami.
Autor: Katarína Kucbelová
