Čakáte nevídané? Dostanete stokrát videné. Filmová adaptácia komiksovej klasiky je plná schém a klišé.
Klasik vedeckej fantastiky Isaac Asimov už pred tromi desaťročiami vo svojom cykle o robotoch nechal robotického detektíva R. Daneela vyšetrovať zločiny na planéte, kde ľudia zredukovali akýkoľvek spoločenský kontakt na stretávanie sa robotických dvojníkov.
Témy sa v roku 2005 ujali Robert Venditti, Brett Weldele a použili ju pre svoj cyklus komiksových románov The Surrogates. Odohrávajú sa v druhej polovici 21. storočia, keď ľudia, podobne ako u geniálneho Asimova, nahradili v spoločnom styku sami seba dokonalejšími a krajšími robotickými dvojníkmi, ovládanými mysľou.
Je jednou zo záhad nevyspytateľného Hollywoodu, prečo producenti poverili vytvorením filmovej adaptácie režiséra Jonathana Mostowa, ktorý sklamal dosiaľ všetkými celovečernými opusmi - Únos, Ponorka U-571, Terminátor 3: Vzbura strojov. Hoci titulky inšpiráciu Asimovom dôsledne taja, filmové Klony pôsobia rovnako rozporuplne ako predchádzajúce asimovovské snímky Ja, robot či Andrew, člen našej rodiny. Je naivné vziať majstrovské literárne dielo, pretaviť ho na tuctovú plytkú filmovú rutinu a čakať ovácie.
Výzor klameOcitáme sa v zvláštnej budúcnosti, keď ľudia tvoria svojich dokonalých robotických náhradníkov, ale nie sú schopní zabezpečiť kontrolu politikov, armády, ba dokonca ani odstrániť triviálne poúrazové jazvy. Nebyť robotických náhradníkov (rozhodne nejde o klony, ako sa nám pokúša neobratným prekladom názvu nahovoriť distribútor), svet vzdialený štyridsať rokov by sa nelíšil od dnešného.
Všetko sa sústreďuje na príbeh a akciu, nie na myšlienku a uvažovanie o etike. Agent Tom Greer zistí, že i naoko bezpeční robotickí náhradníci môžu spôsobovať smrť svojich používateľov, a tak musí vyraziť do terénu osobne. S vedomím, že výzor robotov klame, v tele krásnej ženy sa môže ukrývať nechutný chlap, v tele dieťaťa starec a v tele kolegyne nepriateľ.
Spochybňovanie, relativizácia a zneisťovanie je priam hodné filozofa sci-fi Philippa K. Dicka. Svet, v ktorom nemôže byť isté, kto je kto. Svet, kde proti každej zbrani jestvuje protizbraň. Len veľmi vďačný a naslovovzatý filmár by ho dokázal účinne zužitkovať. Škoda, že Mostowova filmová realizácia neprekračuje tieň námetu.
Všetko ostatné je tradičná schéma, ba až klišé: odvážny policajt bojuje na vlastnú päsť proti zradcom a za záchranu ľudstva. Čakáme nevídané, dostávame sto ráz videné. Dokonca ani nie vo forme drsného akčného trileru, ale skôr akejsi rozvláčnej konverzačnej drámy.
Čaká nás koniec večnostiAkoby producenti (zhodou okolností s priezviskami ako od Iľfa a Petrova: Handelman, Hoberman a Lieberman) v záujme ochrany investícií (rozpočet 80 miliónov dolárov) odmietli čokoľvek, okrem hry na istotu. Žiadne nové nápady, myšlienky, obrazy či aspoň nuansy filmového rozprávania. Všetko dokonale prvoplánové, rozmixované a pomleté, aby divák nemusel ani hrýzť a prežúvať, stačí len hltať.
Problém je v tom, že im to nezhltlo ani lojálne severoamerické publikum. Snímka, ktorá sa do kín dostala 27. septembra, dodnes neutŕžila na vstupnom ani len polovicu sumy rozpočtových nákladov.
V roku 2011 by sa do kín mal dostať film podľa prvej knihy ťažiskového diela Isaaca Asimova Nadácia a rok na to snímka podľa jedného z jeho najúspešnejších románov Koniec večnosti. Asimovovi fanúšikovia majú už vopred oprávnené obavy.
Recenzia / film
Klony (Surrogates)
USA 2009
88 minút
Námet: Robert Venditti, Brett Weldele
Scenár: Michael Ferris, John D. Brancato
Réžia: Jonathan Mostow
Hrajú: Bruce Willis, Rosamund Pike, Radha Mitchell, Ving Rhames, Valerie Azlynn a ďalší
Premiéra v SR: 3. decembra
