Takmer 650-stranová kniha hodnotí dielo geniálneho spisovateľa a ponúka pohľad „za oponu“ jeho tvorby v kontexte dramatickej histórie Latinskej Ameriky.
BRATISLAVA. „Prečo chcete písať životopis? Životopisy znamenajú smrť," povedal Gabriel García Márquez britskému hispanistovi Geraldovi Martinovi pri ich prvom stretnutí. Bolo to v roku 1990 a Martin už mal za sebou pár mesiacov práce, ktorej nakoniec zasvätil takmer štvrť storočia. Na margo týchto nie príliš povzbudivých slov však dodáva, že slávny spisovateľ bol k nemu vždy priateľský a tolerantný, a v roku 2006, krátko pred dokončením knihy, ho označil za svojho „oficiálneho" životopisca.
Tri rodostromy
Gigantická kniha s prostým názvom Gabriel García Márquez Život vyšla v Londýne iba vlani a v týchto dňoch je vďaka vydavateľstvu Timy Partners novinkou slovenského knižného trhu.
„Je trochu paradoxom, že dielo, ktoré vznikalo v španielčine (v nej sa uskutočnilo aj všetkých takmer tristo rozhovorov s najrôznejšími osobnosťami, ktoré Martin absolvoval), nakoniec autor napísal v angličtine, a až v tomto roku ho preložili do španielčiny," hovorí prekladateľ Igor Otčenáš. „Ale geniálny kolumbijský prozaik to znáša s nadhľadom a s miernym zveličením tvrdí, že každý spisovateľ so sebaúctou by mal mať anglického životopisca."
Rozsiahle dielo laureáta Nobelovej ceny je slovenským čitateľom dostatočne dostupné a známe vďaka mnohým prekladom. „S vysokou pravdepodobnosťou na vek a zdravotnú kondíciu Márqueza možno jeho tvorbu považovať za uzavretú, a tak kniha ju hodnotí a súčasne otvára priestor pre nové literárnohistorické polemiky. A v neposlednom rade ponúka aj nesmierne zaujímavý dôverný pohľad do zákulisia vzniku jeho diel," hovorí Otčenáš.
Takmer 650 strán obsahuje aj bohatý poznámkový, bibliografický, biografický a odvolávkový aparát, mnoho unikátnych fotografií, mapy či tri rodostromy márquezovských rodín. „To znamená, že v texte sa miešajú exkurzy do histórie spisovateľovej rodiny v kontexte dramatickej histórie Kolumbie a celej Latinskej Ameriky."
Komunista v kapitalizme
Igor Otčenáš však priznáva, že pri práci na náročnom preklade ho viac upútali historické a politické súvislosti Márquezovho diela než literárnokritické úvahy jeho životopisca. „Ako čitateľa ma zaujali pasáže analyzujúce Márquezov trvalý vzťah ku Castrovi alebo to, ako je možné zostať celoživotným ak nie komunistom, tak určite aktivistickým socialistom, a pritom si v kapitalizme užívať zaslúžené plody svojej práce."
V texte sa objavuje aj niekoľko zmienok o Československu, najmä v súvislosti s rokom 1968. Skupina francúzskych spisovateľov vtedy poslala protestný list Castrovi, ktorý podporil sovietsku inváziu, a vyzvala medzi inými aj Márqueza, aby ho podpísal.
„Je to naša špinavá bielizeň a tá sa perie doma," vzoprel sa Márquez, „pravda však je, že to nebude veľmi ľahké pranie." Koncom roka sa potom vydal spolu s Juliom Cortázarom do Prahy, kde sa stretol s Milanom Kunderom.
Utajená návšteva v raji
Prvý raz však bol v Československu už v roku 1955. „No veľa o tom nerozprával a štyri články o svojej utajenej návšteve uverejnil až oveľa neskôr," hovorí Otčenáš, „hlavne preto, ako príkro sa líšili jeho idealizované predstavy o komunistickom raji s jeho každodennou realitou."
Napriek politickým inklináciám Otčenáš považuje Márqueza za geniálneho spisovateľa. „Znovu som sa o tom presvedčil, keď som si po rokoch prelistoval jeho preklady do slovenčiny. A znovu som sa utvrdil v tom, že dve jeho diela vynikajú nad ostatné - Sto rokov samoty, isteže, a Patriarchova jeseň. Hlavne tá druhá kniha akoby miestami opisovala niečo, čo sa nestalo niekde v Latinskej Amerike, ale hneď za rohom u nás."
