Vyprázdnená cesta k úspechu

Aj napriek rôznym teóriám diváci chodia do divadla za príbehmi. Dnešní dramatici vraj príbeh nepotrebujú, pretože im na výpoveď „stačí" kaleidoskop autentických detailov každodenného života.

Tak možno charakterizovať aj hry úspešného dramatika Rolanda Schimmelpfenniga. V SND sme videli jeho Arabskú noc, v martinskom Slovenskom komornom divadle Predtým/ potom a v žilinskom Mestskom divadle Ženu z minulosti.

Predtým/potom a Ženu z minulosti inscenoval Eduard Kudláč. Preto tretie stretnutie so Schimmlepfennigom vyvoláva zvýšenú pozornosť. Tobôž, ak za inscenáciu posledne menovanej hry získala DOSKY '09 Jana Oľhová.

V hre Push Up načiera autor do sveta manažérov. V typickej skladačke scénok predvádza, ako extrémne vyťažení jedinci kráčajú za kariérou. Pritom si nepripúšťajú, či dokonca ani neuvedomujú, čo všetko profesijnému úspechu musia obetovať - napríklad v intímnom živote. Kde chýba láska, nie je ani len „technický sex". Z človeka sa stáva stroj, ktorý život iba predstiera. A „vyslobodenie" z tohto kolotoča neprinesie ani dosiahnutý kariérny vrchol.

Kudláč viedol hercov k úspornému prezentovaniu hrdinov. Do ich náčrtov sa mu veľa života dostať nepodarilo. Vari iba Boris Zachar a Iveta Pagáčová zahrali aj kus osobnostného zaujatia.

Aj keď je inscenácia efektne nastajlovaná, bez hlbšieho divadelného prežitia hercami ostáva text Push Up viac exhibícou súčasnej povrchnosti než plnokrvným, hoci štylizovaným divadlom. Mnohých forma isto osloví, ale hlbší obsah by výsledku neuškodil.