Ak radi chodíte do Rakúska, po tomto filme tam už možno nepôjdete. To povedal Matthieu Darras, nový umelecký riaditeľ Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, keď uvádzal film Lourdes.
BRATISLAVA. Rakúska režisérka Jessica Hausner nakrútila film o božích zázrakoch-nezázrakoch a o tom, kam sa podeje človek zahnaný osudom do kúta.
Zaoberať sa zázrakmi - už to je zázrak. Zaváňa to totiž pálením si prstov. Rizikom, že vás odsúdia veriaci v zázraky rovnako ako neveriaci. Pretože jedni aj druhí môžu mať spoločnú vlastnosť - zaslepenú vieru vo vlastné presvedčenie.
Ako duševný chirurg
Rakúska režisérka Jessica Hausner toto všetko riskovala a nakrútila film Lourdes o známom francúzskom pútnickom mieste, kde sa podľa tradície zjavovala Panna Mária a kde na znamenie pravosti zjavenia vytryskol liečivý prameň. Lenže - čo ak sa niekto uzdraví len tak napoly alebo len na chvíľu? Je vážne Boh taký krutý?
Fenoménom zázračného uzdravenia sa 37-ročná Jessica Hausner vo svojom treťom filme zaoberá ako šikovný duševný chirurg. Zvolila si svojský prístup, nie úplne nový, ale dosť dobrý na to, aby jej umožňoval klásť otázky zo širšieho uhla pohľadu.
A zaujala. Z Benátok si odniesla medzinárodnú cenu kritikov FIPRESCI za najlepší film v hlavnej súťaži a pribúdajú ďalšie. Na prelome novembra a decembra sa premietal aj na medzinárodnom filmovom festivale Bratislava.
Jessica pre médiá priznala, že film bol chvíľami silnejší ako ona sama. Občas sa vyvíjal mimo jej predstáv. Zvlášť, keď musela veci v Lurdoch brať tak, ako sa dejú, že k nevysvetliteľným vyliečeniam naozaj dochádza. Takisto ako k tým dočasným.
S Bohom nehandlujte
Svoju hlavnú hrdinku režisérka vôbec nešetrila a keď sme pri tom, ani diváka. Christine (hrá ju francúzska herečka Sylvie Testud) je pripútaná na invalidný vozík. Nedokáže sa sama ani najesť, je úplne odkázaná na pomoc iných. Vo svojej osamotenosti sa vyberie na púť do Lúrd, kde sa jedného rána prebudí vyliečená. A teda výnimočná. Ale len na tých niekoľko hodín, kým chodí.
Jessica je krutou rozprávačkou a jej film krutou rozprávkou. Ľudskú vieru rozpitváva bez anestézie. Aj „zázračne uzdravení" sú napokon ukrižovaní prinavrátenou chorobou, lebo božie cesty sú nevyspytateľné.
Život sa tak či tak vždy znovu uberá k svojmu koncu, uzdravenie tela preto nie je také dôležité. A už vôbec sa nedá u Boha „vyhandlovať".
Autor: Ada Jung
