VÍKEND - NEKROLÓG

Juliana Szolnokiová: Očarilo ju slovo

Mala maďarské školy a socialistické vysokoškolské vzdelanie, ale hranice slovenského jazyka posúvala nevídaným spôsobom. Písala a prekladala z ruštiny a maďarčiny a popritom objavovala slovnú zásobu feminizmu. Správne slová volila, aj keď učila ľudí hovor

(Zdroj: RODINNÝ ARCHÍV)

* 23. 2. 1946
† 6. 12. 2009

Po dlhej a ťažkej chorobe - tak sa začína veľmi veľa spomienok na naše blízke duše. Julka Szolnokiová dlho žila s chorobou, ktorej názov sa bojíme vysloviť nahlas. Bola bojovníčkou, ale nie za každú cenu. Napokon, ako neraz povedala: „Tá moja choroba je súčasťou môjho tela, nemôžem predsa bojovať proti vlastnému telu."
Žila so svojou chorobou a učila prostredie, v ktorom pôsobila, dívať sa na rakovinu vecne, fakticky, bez mýtov. Svojím postojom uľahčovala komunikáciu. Jej život s chorobou bol školou pre nás všetky a všetkých, čo sme sa s ňou stretávali.

Jazykov sa nebála

Narodila sa po vojne v Nových Zámkoch. Chodila do maďarskej základnej a strednej školy. Ako o sebe napísala: „V rodine sa okrem toho vyskytoval po nemecky hovoriaci starý otec z Rakúska aj talianska prastará mama z Terstu. Môj manžel bol z Dolného Kubína a moji synovia majú národnosť aj materinskú reč slovenskú. Toľko o národnostných pomeroch v jednej stredoeurópskej rodine." Dvojjazyčnosť bola pre ňu niečo úplne samozrejmé.

Julka Szolnokiová vyštudovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave odbor ruština - hudobná výchova. Krátko učila, potom pracovala ako dokumentaristka, redaktorka v časopise Revue slovenskej literatúry. V roku 1975 nastúpila do redakcie hudobnín a kníh o hudbe vydavateľstva OPUS, kde „zakotvila" na celých osemnásť rokov.

Zo životopisu
1969

ukončila FF UK v Bratislave

1975
nastúpila do vydavateľstva OPUS

1980
získala výročnú Cenu vydavateľstva Tatran

1995
začala pracovať v časopise Aspekt

2007
dostala prestížnu Cenu Mateja Bela za odborný preklad

Ani takéto zdanlivo politicky neškodné prostredie nebolo celkom izolované. „Plnoprávny občan sa jednoducho nemôže nestarať o konkrétny politický život. Túto svoju osobnú dilemu riešim tak, že v oblasti, na ktorú mám vplyv, aktívne pôsobím v smere, ktorý pokladám z hľadiska širších súvislostí za správny. (Hmatateľným výsledkom tohto postoja je niekoľko hodnotných kníh a publikácií a, paradoxne, viacero nevydaných rukopisov, ktoré som napriek pracovno-politickému nátlaku odmietla zaradiť do edičných plánov.)

Keď po roku 1989 OPUS zrušil svoju produkciu nôt a kníh, začala spolupracovať ako redaktorka s rôznymi redakciami a prekladala z ruštiny a maďarčiny. Od roku 1997 bola členkou výkonnej rady Slovenskej spoločnosti pre umelecký preklad. Knihy a hudba, aj to boli jej lásky. Preložila množstvo diel z ruštiny a z maďarčiny. Za všetky aspoň niekoľko mien: Astafiev, Gladkov, Černyševskij, A. N. Tolstoj, Grekovová, Lotman, Konrád. V ostatných rokoch okrem iných bravúrne zvládla autorov ako Gábor Németh, Péter Nádas, Péter Esterházy a ďalší. V roku 1980 získala výročnú Cenu vydavateľstva Tatran.

Posúvala hranice jazyka

V roku 2007 dostala prestížnu Cenu Mateja Bela za odborný preklad. Téma knihy bola veľmi príznačná: László Bitó: Kniha o dobrej smrti. S touto témou sa veľmi bolestne vyrovnávala pri smrti svojho manžela Ivana Slimáka.

Práve cez Ivana, môjho pedagóga na Katedre ruštiny na Filozofickej fakulte UK, som sa zoznámila aj s Julkou Szolnokiovou. No až keď sme ju s Janou Cvikovou v roku 1994 oslovili s otázkou, či by spolu s nami neskúsila redigovať feministický kultúrny časopis Aspekt, začali sme sa spoznávať bližšie. „Feminizmus pomáha žiť," povedala nám neraz, „preto to robím. Robím to rada, veľa mi to dáva." Utvárala s nami feministickú a rodovú terminológiu.

Mala maďarské školy, socialistické vysokoškolské vzdelanie. A posúvala hranice slovenského jazyka spôsobom, s akým som sa nikdy predtým ani potom nestretla. O jazyku premýšľala ako o živom organizme, ako o systéme, a tak s ním aj pracovala. Otvorene, šetrne, systémovo. Úžasne.

Nie je pravda, že všetci sme nahraditeľní. Nikto nie je nahraditeľný, a Julka už tobôž nie. Tlačí sa mi do týchto riadkov jej živosť, kompetentnosť, odhodlanosť. Prečo by som vlastne mala hovoriť za ňu? Sama o sebe napísala: „Som presvedčená o tom, že skutočné poznanie robí ľudí lepšími. Poznanie pomáha chápať veci a pochopenie vedie k tolerancii. V tomto svete, ktorý sa mení na globálnu dedinu, niet inej rozumnej alternatívy ako poznanie a tolerancia."

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 13 890
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 074
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 464
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 937
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 750
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 726
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 410
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 407
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 441
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 178

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

Neprehliadnite tiež

Vieme milovať, keď nevieme, kedy toto slovo môžeme použiť?

Člen skupiny Osamelých bežcov Ivan Štrpka hovorí, že sme sa dostali do slovného smogu.

Folklór zrkadlí, akí sú ľudia citliví na hranice

Etnomuzikologička Jana Ambrózová hodnotí šou Zem spieva.

Agnieszka Holland bodovala na Berlinale aj za Slovensko

Zlatý medveď z prestížneho filmového festivalu patrí maďarskému filmu O tele a duši.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop