BRATISLAVA. Niektorí ľudia tvrdia, že žijeme v dobe, v ktorej umreli všetky veľké príbehy. Pritom veľkofilmy sú skoro vždy takýmto príbehom, snívaním či bojom proti strachu. Presne taký je aj nový film Jamesa Camerona Avatar.
Žánrové veci však majú výhodu, že sa nemusia hrať na čosi, čo nie sú a naopak, môžu priznať, že v konečnom dôsledku aj tak ide iba o obyčajnú zábavu. Niekedy aj poctivo urobenú.
Hviezdne vojny a MetropolisNiekde na začiatku cesty, ktorú teraz dočasne uzavrie veľkofilm Avatar, je Metropolis Fritza Langa. Kultová a vynikajúca, no inak relatívne povrchná a ideologicky zafarbená snímka je vlastne zosobnením žánru. Dobro a zlo sa dajú jasne rozlíšiť, k tomu dych vyrážajúce efekty, nejaké to posolstvo a občas aj metafora doby.
To pochopil aj George Lucas, keď sa rozhodol pre Hviezdne vojny. Proti sebe stoja dve strany, kde dobrí bojujú proti zlým o budúcnosť Galaxie. Z banálneho námetu sa stal popkultúrny fenomén vďaka fungujúcemu svetu a efektom. Po Hviezdnych vojnách už filmy nemohli vyzerať rovnako a s istou dávkou nostalgie sú efekty v prvých častiach zaujímavé dodnes.
Zlatý vek sci-fi filmuVedecká fantastika je niekedy považovaná za slaboduchú oddychovú zábavu. Oblohu križujú hviezdne koráby, statoční kapitáni zachraňujú planéty či aspoň svoju posádku. Nie je to síce vždy pravda, no na plátnach kín to tak občas vyzerá. Neznamená to však, že poctivo urobená akčná zábava sa nemôže stať legendou.
Platí to predovšetkým pre 80. roky. Vtedy sa v kinách objavili Votrelec a Predátor, Cameron prišiel s dvoma pokračovaniami Terminátora, ktoré sa ešte nezvrhli na tupú akčnú jazdu.
Začiatkom tohto desaťročia sa objavil aj Blade Runner Ridleyho Scotta či dve postapokalyptické snímky Mad Max s Melom Gibsonom (prvá išla do kín ešte v roku 1979). Ak nerátame dodnes nie úplne pochopenú Dunu Davida Lyncha, práve na ne o desaťročie neskôr nadviazal možno najveľkolepejší filmový brak všetkých čias Vodný svet. Stál 175 miliónov dolárov a nakoniec, aj keď tesne, na seba zarobil.
Vizuálne obžerstvoV umení - a vraj aj úpadkovom - jestvuje vždy iba niekoľko diel, ktoré zmenia tvár biznisu. Ak to v 70. rokoch boli Hviezdne vojny, o desaťročie neskôr prototyp modernej akčnej zábavy Terminátor, 90. roky stvorili Matrix či Jurský park.
Kým prvý film sa celkom vážne rozoberá na hodinách univerzitnej filozofie, ten druhý zase spojil triler so sci-fi tak, že dospelí ľudia sa nemuseli hanbiť, že idú do kina na príbeh, kde vystupujú praveké jaštery.
Nový Avatar Jamesa Camerona by mal byť čímsi podobným pre toto i budúce desaťročie. Je nakrútený najmodernejšou technológiou, je dosiaľ najdrahším filmom v histórii kina, a sľubuje skoro dokonalé vizuálne spojenie počítačovej animácie s hraným filmom. Pár kritikov, ktorí videli londýnsku predpremiéru, tvrdí, že tieto sľuby plní, na recenzie mienkotvorných médií si ešte treba počkať.
Ak aj nie obsahom, Avatar by však mohla byť snímka, ktorá udá vizuálny štandard pre nastávajúce roky. Zaujímavé preto bude sledovať, ako na takúto výzvu režiséra Jamesa Camerona odpovedia jeho kolegovia Peter Jackson a Guillermo del Toro v pripravovanom Hobitovi.
