Keď sa v Bratislave pred rokom po prvý raz predstavil divadelný súbor nepočujúcich hercov Tiché iskry (Osud kocky), skonštatovali sme, že toto herecké zoskupenie je možno úspornejšie v škále výrazových prostriedkov, avšak mimoriadne bohaté na emocionálne silné divadelné metafory.
Pre všetkých divákov
Laikovi by sa zdalo, že najvlastnejším divadelným prejavom nepočujúcich je pantomíma. Tiché iskry túto mechanickú predstavu výrazne posúvajú - smerom k plnokrvnému nonverbálnemu divadlu. Vyjadrujú sa nielen gestom, pohybom, mimikou, ale aj tancom či ovládaním celého priestoru.
Keďže nechcú hrať iba pre nepočujúcich, uvážlivo pracujú s posunkovou rečou. Minimalizujú ju, aby sa prihovárali rovnomerne všetkým divákom. Navyše, významom posunkovej reči pridávajú estetickú hodnotu - ich prejav je ladnejší, poetickejší. Posunky sú ako básnické slovo.
A to všetko podčiarkujú hereckou úprimnosťou, presnosťou gesta, vyjadrením emócií a nadovšetko vnútornou zaangažovanosťou. To je mostík, ktorý aj počujúcim otvára svet nepočujúcich.
Prekročený hendikep
Plač tichej ľalie pripravili Tiché iskry na motívy balady Jána Bottu Žltá ľalia. Mladá žena sľúbi milému vernosť až za hrob. Po jeho smrti však podľahne zvodom iného, za čo ju osud potrestá.
Zuzana Knapová-Daubnerová a Jozef Rigo rozohrávajú tragický vzťah ženy a jej predčasne zomierajúceho milého detailnou hrou tela - pohľadmi, dotykmi rúk, náznakmi tanca. Milý Jozefa Rigu je krehký, jemný, nežný. Jeho Zvodca je vyslovený démon. Daubnerová je krásna, milujúca, nakoniec aj trpiaca žena.
Baladu umocňuje trojica až antického chóru - Zuzana Löbbová, Ivica Tichá a Peter Vrťo konanie hrdinov nielen komentujú, ale aj dopovedúvajú presnými gestami, sošným pohybom nahrádzajú klasickú scénografiu. O to je potom pôsobivejší každý výtvarný detail na scéne - veľká čipka, kostýmy citujúce kroje i čierne rovnošaty chóru.
Plač tichej ľalie je zrelá, moderná, sugestívna, poetická inscenácia, ktorou nepočujúci herci prekročili svoj hendikep a obhájili plnohodnotné miesto v súčasnom divadle.
Autor: Oleg Dlouhý
