Hudobný film podáva príbehy troch rozličných gitarových generácií.
BRATISLAVA. Mohlo by to hučať. Táto veta gitaristu The Edge dala meno dokumentárnemu filmu It Might Get Loud, ktorý vyšiel na DVD. V ruke drží svoju klasickú gitaru Gibson Explorer a pripravuje sa zahrať jeden z klasických riffov U2. Vedľa neho sedia Jimmy Page a Jack White.
Gitara je ženského roduČo sa stane, ak sa stretnú traja titani rockovej hudby? Bude to boj, prorokuje pred príchodom do miestnosti Jack White, člen The White Stripes a The Raconteurs. No trocha sa mýli. Traja hudobníci sú k sebe veľmi ohľaduplní a keď sa pustia do bluesového jamu, tak si spoločnosť viditeľne užívajú.
Film It Might Get Loud amerického režiséra a producenta Davisa Guggenheima podáva rozdielne príbehy troch slávnych gitaristov. Ich výber je zámerný. Každý z nich reprezentuje inú dobu, iný spôsob hry na gitaru, iný príbeh. Napriek generačným rozdielom ich spája jedna zásadná vec - pasia, s akou pristupujú k svojmu nástroju. „No nevyzerá ako žena?" hovorí s úsmevom Jimmy Page pri pohľade na obľúbenú gitaru.
Page začínal ako pouličný hudobník a neskôr sa živil ako štúdiový hráč. Je zaujímavé vedieť, že skôr než prišiel s ťažkotonážnymi riffmi kapely Led Zeppelin, živil sa ako štúdiový hráč, ktorý nahrával všetko možné - od filmovej hudby cez popmusic až po rozhlasové zvučky.
The Edge je Pageovým opakom a možno kedysi aj protivníkom. Keď koncom 70. rokov začínal, miloval punk, ktorý poslal do minulosti rockových dinosaurov. Jeho štýl sa časom menil, až dospel do súčasného štádia, keď medzi ním a gitarovým kombom stojí niečo ako atómová elektráreň - nekonečné množstvo elektroniky a efektov prepojených cez počítač. No The Edge nie je otrokom techniky, ale jej vládcom. A hlavne inovátorom zvuku. „Našiel som spôsob, ako zaplniť priestor notami, ktoré tam nie sú," vysvetľuje vo filme.
A potom tu je Jack White, najmladší z trojice gitaristov, ktorý reprezentuje súčasnú mladú generáciu. Tento hráč je oproti Pageovi, ktorý nadviazal na nahrávky starých majstrov z delty Mississippi, skôr revivalistom. Spomína na časy v Detroite, keď hrať na gitaru vôbec nebolo „cool" a na prvé bluesové nahrávky, ktoré rapídne zmenili jeho život.
Pocit cez elektrikuIt Might Get Loud je vlastne akousi filmovou poctou gitare. Ako hovorí Jack White, gitara je zhmotnená elektrika, ktorou dokážeme vyjadriť svojej pocity. Na svete je množstvo gitaristov, ale nie je veľa takých, pri ktorých po prvých tónoch vieme, že sú to oni. Jimmy Page, The Edge a Jack White patria do tejto kategórie.
Film nejde tak do hĺbky ako napríklad Scoreseho projekt The Blues, skôr pôsobí ako summit na najvyššej úrovni. Ako keby sa stretol Reagan s Gorbačovom. A poriadne to hučí, ale vďaka ich dušiam a prstom ten hluk znie nádherne.
