DUBAJ. Iránska filmárka nakrúcala rozhovory s taxikármi, ženami v kozmetických salónoch i nespokojnou mládežou v kaviarňach. Používala mobil, kamery vláda zakázala. Vznikol dokument o živote v krajine, ktorá zažila najbúrlivejšie protesty od revolučného roku 1979.
Farsíová materiál spracovávala pol roka a výsledok pod názvom Tehran bedúne modžavez (Teherán bez povolenia) uviedla na festivale v Dubaji. „Ľudia pred telefónom viac rozprávajú, kamera ich skoro vždy trochu zastraší, musia sa nechať nalíčiť, svietia na nich svetlá, takže medzi filmármi a nimi vzniká odstup. Tu sa mi ho podarilo zredukovať na minimum," povedala autorka.
So svojimi „hercami" hovorila o stave spoločnosti a hľadala odpoveď na to, prečo sa po voľbách vydali do ulíc. Dve tretiny zo 70 miliónov Iráncov sú vo veku 30 rokov a tí jej rozprávali, ako je tu rozšírená narkománia, alkoholizmus a prostitúcia, čo vyhovuje tým, ktorí sú pri moci.
„Pokúsila som sa vytvoriť koláž o Teheráne, ukázať jeho najrozličnejšie tváre, aj tie, ktoré pomalu miznú, ako je napríklad divadlo. Netvrdím, že ten film podáva vyčerpávajúci obraz, ako by sa dalo jedným filmom ukázať všetko?" dodala Farsíová, ktorá filmy nakrúca od roku 1993.
