Lobisti, ministri, bulvárni novinári, policajti, vodcovia etnických skupín - všetci číhajú na úspešného podnikateľa a chcú z neho vyťažiť. Je medzi nimi ešte niekto férový? pýta sa režisér TOMÁŠ VOREL. Film Uloviť miliardára nakrútil ako komédiu, ale viac ako vtip z nej plynie irónia a smútok. A sympatická odvaha opísať dračí svet, ktorý vidí okolo.
Vo vašom filme odznieva názor, že táto zemeguľa unesie len desať percent talentovaných. Čo bude s tými zvyšnými? Hádam nebudú potrestaní za to, že nevedia byť správnym spôsobom aktívni?
„Naopak, 'blahoslavení chudobní duchom', ako sa hovorí v Biblii, len tí vstúpia do kráľovstva nebeského. Tí, čo sa príliš snažia a usilujú o moc a víťazstvo a úspech, tí budú nakoniec porazení a skončia úplne frustrovaní. Či už sú to umelci, novinári, podnikatelia alebo politici. Nikto nemôže trvalo zvíťaziť. Víťaz je len jeden a len na chvíľu, potom zase padá do zabudnutia a menejcennosti. Myslíte si, že vo svete súťaží a porážania, hodnotenia a známkovania je niekto spokojný? Nikto! Každý sa cíti nedostatočne, nepríslušne, nevierohodne. Celá spoločnosť súťaživosti je chorá."
Veľmi priamo ste otvorili citlivú otázku etnických, náboženských skupín a rôznych spolkov, a tým aj otázku, ako niečo také riešiť v médiách. Je choré, keď o ľuďoch rozmýšľame v kategóriách, ale zároveň je choré aj to, keď sa to bojíme povedať, keď sa bojíme nejakú kategóriu pomenovať. Ako ste si to vyriešili vy?
„Veľa ľudí mi povedalo, že si kopem svoj hrob, že to bude môj posledný film. Dlho som nemohol na nakrúcanie zohnať peniaze, takže som často váhal, či budem film vôbec robiť. Ale zároveň som cítil, že som bol vlastne celý život zbabelý, že som sa vo svojich filmoch stále schovával za ten ,český filmový poetizmus'. To sa len tak odvážne tvárite, ale pritom nič nehovoríte, do ničoho netriafate, takže sa vám nemôže nič stať. Pred nakrúcaním Miliardára som sa musel zmieriť s tým, že ma trebárs bude chcieť niekto zlikvidovať. S takýmto zmierením sa oslobodíte a už môžete používať akékoľvek slová a akékoľvek kategórie."
Váš miliardár hovorí „Môžeme spraviť niečo trestuhodné, ale nie trestné." Je to hrdina na hrane etiky. Čím si skomplikoval život sám a v čom je jeho život objektívne ťažký?
„Náš miliardár Patrik Grossmann je v českej kinematografii asi prvý podnikateľ, ktorý je vykreslený kladne. Každý z nás považuje boháčov za grázlov a zločincov, čo je väčšinou aj pravda. Ale my sme vo filme chceli ukázať niekoho, kto sa ešte riadi nejakými etickými pravidlami a zarába v medziach zákona. No potom narazí na niekoho, kto žiadne pravidlá nemá a ničoho sa neštíti. Tak, ako to brilantne predviedol Jiří Mádl v úlohe lobistu Lehkého. Takže ten náš etický miliardár, samozrejme, prehráva. Ale s tým musí počítať každý, kto chce mať najviac a byť prvý. Musí stále počítať s tým, že ho niekto zničí."
Mnoho ľudí zažije vzrušenie z vážnejšieho trestného činu len prostredníctvom pekného filmu. Čím to, že aj trestaní hrdinovia sú nám napokon sympatickí?
„Film je virtuálne vzrušenie, za ktoré nehrozí divákom žiadny postih ani nebezpečie. Tie si za diváka odnesie napríklad režisér. Napríklad od novinárov."
Zažili ste vo svojej blízkosti niekoho, komu sa podarilo stať sa miliardárom? Čo to s ním spravilo a ako sa zmenil váš vzťah k nemu? Predsa len, miliardári sú vašimi možnými donormi.
„Z mojich kamarátov sa to nikomu nepodarilo, alebo o tom neviem. Osobne som sa niekoľkokrát stretol s Vladimírom Železným, keď bol riaditeľom Novy. Ale nikdy mi so žiadnym filmom nepomohol a nedal mi ani korunu. Vlani som sa stretol s Alešom Hušákom, riaditeľom Sazky, ktorý bol pre náš scenár tiež inšpiráciou, ale ani on nám nedal ani korunu. Písal som Petrovi Kellnerovi, najbohatšiemu Čechovi, aby sa s nami stretol a poradil nám so scenárom, ale nedostal som odpoveď."
Filmového miliardára si zahral Tomáš Matonoha. FOTO - MAGIC BOX
Filmári pracujú s veľkým rozpočtom, čo môže byť pohodlné i zodpovedné zároveň. Ako to, že vy ste sa z toho zatiaľ nezbláznili?
„Ako viete, či ešte nie som blázon? Ja som nechcel byť filmovým producentom, ja som sa ním stal, pretože žiadny producent nechcel financovať moje filmy. Takže som založil VorelFilm s.r.o a začal podnikať. Má to jednu veľkú výhodu: žiadny producent mi nemusí hovoriť, že na môj film je ,málo peňazí' a že to musím nakrútiť ,lacno'. Ako režisér a producent v jednej osobe to viem sám."
Film ste nakrútili ako komédiu, ale cítiť v ňom aj smútok citlivého človeka, ktorý si civilizáciu predstavuje inak. So svojou ostrosťou pôsobíte medzi českými filmármi ako ojedinelý zjav. Čím to, že ste ešte nerezignovali a ako sa vám darí strhnúť kolegov?
„Scenár vyvolával extrémne reakcie. Mnohým hercom sa doňho nechcelo, iní sa zase dali strhnúť a chceli nakrúcať za každú cenu. Takže scenár si sám vybral hercov a štáb, a oni prežívali nakrúcanie rovnako intenzívne ako ja. A po premiére sa opäť strhli extrémne reakcie. Niekto film odsúdil ako najhorší český film vôbec, niekto je nadšený, že je to vraj môj najlepší film."
Dnes si ľudia pod pojmom novinár predstavia bulvárneho novinára a nie vždy majú k nemu dôveru. Aj o tom je váš film. Ako by sa táto situácia dala ešte zachrániť?
„Tá situácia sa nedá zmeniť. To sprevádza každú informatívnu spoločnosť, či je demokratická, alebo totalitná. Zo slov a informácií vzniká nová realita, superrealita, ktorá so skutočnosťou nemá spoločné nič. Ľudia už žijú v umelo vytvorených, virtuálnych svetoch. Ja sa tomu bránim tak, že nečítam noviny a nepozerám televíziu. Snažím sa byť v lese, pozerať sa do rieky a do ohňa."
My sme ukradli štvrtý klinec určený na ukrižovanie Krista, my máme odvtedy krádeže odpustené, hovorí jeden váš malý cigánsky hrdina. Sú aj filmári v podobnej pozícii? Môžu si dovoliť byť o čosi viac útočnejší, priamejší, ironickejší, ako je na prvý pohľad únosné?
„Už nikdy taký otvorený film nenakrútim. Možno už nikdy žiadny film nenakrútim. Nikto sa nechce pozerať skutočnosti do tváre. Diváci chcú páčivé romantické komédie, pretože útočnosti majú v živote dosť. Novinári síce chcú útočné filmy, ale keď vo filme útočíte proti novinárom, tak je zle. Keď niečo kritizuje americký film, je to únosné a žiadané. Keď však niečo kritizuje český režisér, je z neho verejný nepriateľ."
Opak Rapoša a trochu Troška
Karikatúru biznismenov od režiséra Tomáša Vorela už poznáme z filmu Cesta z mesta. Tam sa hlavná postava rýchlo dostane do lesa, a tak sa trápenie obmedzí na znesiteľnú dĺžku. V novom filme sú však postavy v meste takmer stále, a tak sa treba pripraviť na chvíle ukrutné.
Film toho o našej dobe povedal asi toľko ako anonymní diskutéri na internetových fórach. Myšlienku nemá, ale nasratosti na celý svet je tam požehnane. A ešte sa to celé tvári, že to má nadhľad a vtip.
Film má veľmi ťažko najditeľný príbeh, v podstate rozpráva o miliardárovi, ktorý sa ešte nevyrovnal so svojím židovstvom, ale obklopuje sa homosexuálmi, žije s hysterickou televíznou rosničkou a okrem veľkej banky chce kúpiť aj veľkú televíziu. Neprajná konkurencia uštedruje podpásové rany, ktoré on dokáže vykrývať správnym PR. A ešte sa mu zadarí aj v osobných vzťahoch, keď prihlúplu hysterku nahradí inteligentnejšou a príťažlivejšou ženou.
Väčšina postáv sa pohybuje na škále od nesympatických po úplne nesympatické, takže Vorelovi sa podarilo vytvoriť protipól africkej Fontány pre Zuzanu, kde boli pre zmenu úplne všetky postavy pozitívne. Zároveň sa priblížil ,,českému Rapošovi” Zdeňkovi Troškovi a jeho trilógii zlého humoru Kameňák.
Film je vtipný podobne násilným spôsobom, okrem lacného humoru včak ponúka aj mnoho bonmotov zo života budovateľov ponovembrového kapitalizmu. Tie rozprávajú manažéri firmy, majiteľ, ale aj jeho malý (a mimoriadne nesympatický) syn.
Atmosféra filmu je úplne bezútešná, pretože človek musí chtiac-nechtiac rozmýšľať nad tým, či náhodou nežijeme v takej stupídnej spoločnosti, akú zobrazuje. Je to jeden z najhorších filmov roka, alebo ambiciózne dielo, ktorého hĺbka je prístupná len vyvoleným? ,,Robíme síce veci trestuhodné, ale nie veci trestné,” znie jeden z mnohých bonmotov.
Autori majú šťastie, že za toto sa nechodí do väzenia. Posedeli by si tam pekne dlho. Keď film uvidí dostatočne veľa divákov, možno sa namiesto „ty vole” začne hovoriť „ty Vorel”.
Ján Gregor
